Prebiehalo v dvoch etapách. Z piatka na sobotu prváci boli prváci privitaní druhákmi. Dialo sa to večer, za súmraku s fakľami (a spevom, bez ktorého sa tu nekoná nič.) Okrem vzletných slov dostali prváci aj pochodeň, ktorú v sebe majú udržať. A samozrejme aj posunúť ďalej budúci rok. Milé a jednoduché. Neskôr večer bol koncert a tancovačka.
V sobotu sa celá škola obliekla do tradičných úborov, krojov, šiat, kostýmov - práve toho, čo charakterizuje kde-ktorý región. Učitelia sa navliekli do čiernych talárov a za burácajúceho potlesku sa usadili v auditóriu. Hlavná časť programu však patrila prvákom. Podľa krajín boli postupne volaní na pódium a privítaní svojimi krajanmi a ich kamarátmi. Postupne znamená, že išli po jednom, pomaly, kým sála tlieskala a skandovala. Potom, ako sa všetci nováčikovia dôkladne vyobjímali a vytešili spolu s druhákmi (a členmi zboru z tej krajiny), išli sa posadiť. Pokračovalo sa ďalšou krajinou. Asi viete, že Afrika má najviac krajín spomedzi svetadielov. Nudné to však byť nemohlo: vždy iné farby, štýly a iná hudba.
Viete, čo bolo asi najsilnejším zážitkom? Nová študentka z Rwandy sa volá Peace (Pokoj - alebo Mier). Doma by som sa asi pýtal, či je to naivitou rodičov alebo obrazom ich presvedčenia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára