DSC

V stredu večer sa začala dlho ohlasovaná akcia na koniec roka: Do something cool! alebo Urob niečo super, ak by ste chceli preklad. Zadanie bolo jednoduché:

1. Vyrob, zostroj, alebo nauč sa niečo nové a ukáž to ostatným. (Má to byť super.)
2. Použiť môžeš čokoľvek v areáli školy (so súhlasom majiteľa). 
3. Pracuj na niečom, čo si doteraz nerobil, alebo to považuješ za veľmi ťažké

Súťaž bola povinná pre všetkých (zdôrazňujem všetkých) zamestnancov. A čo bolo výsledkom? Kým zoženiem fotky, tak aspoň zopár výstrelov: Tanya - učí francúzštinu a tancuje, sa vyškolila v bojových umeniach na ukážku rozbila 5-6 cm hrubú dosku. Arnold a Eunice predviedli moderný balet, doteraz verejne nikdy netancovali. Tanečnice pripravili tieňovú choreografiu. Bolo aj dosť miesta pre recesiu: Senay zostrojil "stolný futbal", v ktorom namiesto panáčikov boli ľudia, a Abi čosi ako odpadkový kôš s otvorom v hlave s názvov Re-Cyclops. Bola to výborná, aj keď náročná akcia.
A čo robil Matúš? Jeden z juhoafrických jazykov je IsiXhosa. Nebudem vás trápiť tým, čo je zač, okrem toho, že je super a obsahuje tzv. (spoluhlásky) mľaskavky. Samozrejme xhosa sa nedá naučiť za 36 hodín, ale s pomocou Mbali som vytvoril toto.
Čítaj ako vidíš, text neobsahuje mľaskavky. Preklad možno vyvesím neskôr, ihneď by to bola škoda:)

ndivukile

ilanga lisezulwini

ilanga liyakhanya

ndiyalamba

ilanga lisezulwini

ilanga liyakhanya

ndiyalamba

ndiyalamba kakhulu

ilanga lisezulwini

ilizwe lomile

ndiyalamba

izilwanya zidukile

ngomso ilizwe lizobe lomile

kungekho zilwanyane

ndiyalamba

ndiyoyika

ndiyeezilalini

kude kakhulu

ilizwe lome kakhulu

ndiilambile kakhulu

Nelson Rolihlahla Mandela

N. Mandela, 2008 (wikipedia)

Určite sa dalo očakávať a do istej miery to nemohlo prekvapiť. Aj tak je to však pre krajinu šok: zo dňa na deň je bez svojej najznámejšej, aj najrešpektovanejšej osobnosti.

Pre Európu je Mandela ikona boja proti apartheidu. Tu sa to ľudí dotýka bytostne. Som si istý, že mnohí rodičia mojich študentov Mandelov boj za slobodu a rovnosť v Juhoafrickej republike podporili osobne.

Afrika by však nebola Afrikou, ak by nenašla aj na takúto príležitosť povzbudivú pieseň.

You can blow out a candle
But you can't blow out a fire
Once the flames begin to catch
The wind will blow it higher

Môžeš sfúknuť sviečku/oheň však nezahasíš/keď sa už plamene rozhoria/vietor ho len zväčší. (originál Peter Gabriel, pieseň Biko)

Boj o masku

V sobotu prebehol Súboj o masku. To je udalosť podobná Súboju o sekeru, vyhradená pre dievčatá. Chlapci počas bojov podporujú svoje sesterské chodby, takže zábavy majú dosť. Maska je samozrejme tradičný africký artikel a jej zisk je vecou prestíže.

Súťažilo sa v 4 disciplínach: postavenie pyramídy z ľudí, jedenie koláčov na čas, unavený futbalista  a ukradni(!) vlajku. Pyramídu vysvetľovať nie je treba. Koláče boli zábavné, lebo ich bolo desať zavesených na šnúrke a pri ich jedení sa nesmeli používať ruky. S dodatkom skonzumovať všetko (a bez pomoci mravcov na zemi). Unavený, možno aj opitý futbalista začína svoju rolu dôkladným obehnutím resp. otočením sa okolo metly desaťkrát. To zamotá hlavu aj najrozumnejším študentom. Potom je treba dať gól do futbalovej bránky. Po strelení gólu pokračuje ďalší člen tímu. Škoda, že som si to nemohol vyskúšať. Ukradni vlajku sa nepodarilo nastaviť tak, aby sa oplatilo útočiť a kradnúť: na hracej ploche bola príliš vysoká hustota hráčov. Chce to lepšiu prípravu nabudúce.

Celkovo vyhrala chodba Twawana. "Naša" Athena bola o bod druhá.

Budíček pre Slovensko?

Zvolenie náckoidného župana vyzerá z Južnej Afriky hanebne a tragicky. Infantilne až urážlivo pôsobia pokusy predstaviteľov hlavných politických strán o zbavenie sa zodpovednosti. S rizikom, že napíšem samé známe veci, sa predsa len pokúsim naznačiť, ako sme sa k takému skvostnému županovi dopracovali.

Nedá sa povedať, že by by ktorákoľvek minulá (alebo súčasná vláda) zásadne prispela k riešeniu sociálnych problémov súvisiacich s rómskou problematikou, resp. s problémami ľudí dlhodobo nezamestnaných a žijúcich v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Osobne mám dojem, že od cca roku 2006 počujem skôr silné slová, že problém existuje a musí sa riešiť, sprevádzané často prinajmenšom kontroverznými návrhmi na riešenie (napr. izoláciou detí od ich komunity prostredníctvom internátov.)

Smutné je, že dominantné strany silne nacionalistickú až extrémistickú agendu úspešne preberali, čím ju legitimizovali. Stačí si spomenúť na zákon o dvojitom občianstve namierený najmä proti slovenským Maďarom a rôznu šikanu súvisiacu so štátnym jazykom, ktorá by si našla svoje miesto  koncom 19. storočia (divadelní ochotníci, Pered). Ale aj ostrejšie vyjadrenia Ľ. Kaníka, či jeho a Frešovu tlačovku v rómskej osade. Výsledok je akosi neuspokojivý: občanovi a voličovi nik nevysvetlil, že jeho radikálne názory sú prakticky neimplementovateľné, alebo rovno nelegitímne v demokratickej spoločnosti. A občan utvrdený v svojom radikalizme sa obrátil na najväčšieho radikála.

Kým programová krátkozrakosť je ešte pochopiteľná (aj keď skrz-naskrz odporná), aktivita majoritných strán medzi prvým a druhým kolom, je katastrofická. Neochota SDKÚ jasne a nahlas podporiť demokratického (aj keď sociálne demokratického) oponenta voči figúre, podporujúcej stavovské zriadenie, je porovnateľná so slepotou republikánov v USA: radšej spoločné zvezenie sa do priepasti než víťazstvo ideového oponenta. A čo SMER? Mám dôvod si myslieť, že rozdúchavanie nacionálnych vášní v prospech Trnavy a Nitry, Bystrici pomôcť nemohlo, ba skôr mohlo odradiť anti-nacionalisticky zameraných voličov od podpory práve kandidáta SMERu. To, že nacionálna rétorika predsedu Fica je voda na mlyn všetkým nacionalistom a neo-nacistickým strašidlám, je tiež elementárne.
 
Žiaľ, zaspali aj aktívni občania. Ich postoj, možno charakterizovaný voľbou Martina Macharíka nejsť voliť a tým vyjadriť nedostatok podpory pre Maňku, sa ukázal ako kontraproduktívny. Ponúka sa porovnanie s katastrofou z prvého kola prezidentských volieb v z r. 2004.



Azda sa to Slovensko preberie, ako tvrdí slovenská klasika. Hnedý župan na stolci v Banskej Bystrici by tou vynútenou ľadovou sprchou pre tackajúcu sa politiku  mohol byť.

Veštby

Matej to očividne vedel. Po poslednej (napohľad víťaznej) bitke s podštandardnou finančnou inštitúciou mi napísal, že to určite nepôjde tak hladko. Dnes na jeho slová došlo. Išiel som elektronicky previesť 150 randov, čo je asi 10.86E. Vyplnil som slušne dlhý formulár a odoslal ho. Výška vašej transakcie presahuje váš limit o 150 randov. Musel som si to prečítať dvakrát, aby som tomu uveril. Nápoveda píše: Váš limit je uvedený v hornom rohu obrazovky. Ak ho potrebujete zmeniť - áno, uhádli ste - navštívte svoju pobočku.

Koľko bolo tých (veľmi zlých) filmov o návrate múmie?

Matus politically correct?

I've never considered myself to be politically correct. Nor would I expect myself to appeal to sense of political correctness - well, most of the time. Perhaps such a moment was inevitably to arrive in a new environment. We had a trivia quiz yesterday. It was not very enjoyable, perhaps because I had expected to know at least a few answers while the trivia was mostly Africa trivia.

What both surprised me, and left be bemused was the inclusion of a Robert Mugabe quote. The only white man to be trusted is a dead white man. It sounds predictably Mugabean. What really got me was both the choice of the quote, and the lack of reaction from the audience against it. ALA community would be profoundly shocked had the colour of the skin been reversed. At least I believe so. Perhaps it was the heat of the battle that made people forget about it. Or, more worryingly, the colonial past still warrants use of such words in some people's minds.

Neskoré príchody

Nepoznám učiteľa, ktorého neskoré príchody na hodinu nerušia alebo neobťažujú. Veľký profesor Hořejší svojho času posunul začiatok prednášky z kvantovej mechaniky, aby ju tretiaci stihli bez dobiehania po jej začiatku. Zvlášť nepríjemné je meškanie v škole, kde sa dbá na dochádzku a disciplínu. Zaujímavé univerzálne vesmírne pravidlo pre tieto prípady znie: tri meškania dajú jednu absenciu. Aktuálne ho mám potvrdené z troch kontinentov. Súdiac podľa expertov na vzdelávanie a matematiku: 2 zdá sa málo a 4 už priveľa.

Prekérna situácia nastane, ak meškanie študenta na hodinu zapríčiní jeden z vyučujúcich. Tunajšia obyčaj vyžaduje, aby táto skutočnosť bola písomne doložená priamo vinníkom, čím je možné zbaviť študenta (nie však kolegu:) zodpovednosti. Dnes som takéto ospravedlnenky dostal rovno dve a sú vcelku zaujímavé.

Konflikt princípov

Občas máme tendenciu myslieť si, že úprimná výpoveď je oslobodzujúca a často vedie k citlivejšiemu chápaniu. Nie vždy. Včera na porade prišla reč na študenta. Prehnané sebavedomie, neproduktívna snaha byť v centre pozornosti a občas lajdáckosť. Zatiaľ to je na pohovor s mentorom. Ešte niekto? "Naposledy počas hodiny psychohygieny vypisoval prihlášku na univerzitu. A keď som mu to vyčítal, povedal, že univerzita je pre neho dôležitejšia." Výsledok: Pohovor so šéfom ročníka.

Doma by sme povedali drzosť. Tu je to vnímané trochu inak, aj keď priamočiará snaha vysekať sa z problému zakuklenou formulkou ja chcem, veci nepomohla. Tunajšie pravidlo je: plň všetky veci do školy a my urobíme všetko v našich možnostiach, aby sme ti pomohli dostať sa na dobrú univerzitu. Ak niekto koná inak a zdôvodní to protisystémovo, je čas na rozhovor o hodnotách a ich vnímaní.  

Bojovné pávy a šialenstvo

V Afrike sa hrá futbal. ALA je v Afrike. Teda aj na ALA sa hrá futbal. Študentov trénujú kolegovia Joseph (matika) a Desmond (econ. a soc. vedy). Zamestnanci sa zorganizovali do značky Fighting Peacocks (Bojovné pávy) a zápolia v malom futbale (4+1) proti lokálnym družstvám. Tento rok je nadšencov viac, takže sme poskladali tímy dva. V pondelok som sa k Pávom pripojil prvýkrát. V prvom zápase sme rozdrvili neviditeľného súpera 5:0. Na ďalší sme už nastúpili proti lídrom tabuľky a sklamane odišli s prehrou 3:4. A vraj kdo si hraje, nezlobí. Ľudová múdrosť asi nerátala s kompetitívnymi jedincami.

Šialenstvo (angl. insanity) je vážna diagnóza. Zvlášť, pokiaľ mu prepadáte pravidelne a dobrovoľne. Pravidelné kolektívne šialenstvo je asi na izolačku v sanatóriu. Väčšinu z vymenovaného nominálne spĺňame. Minulý týždeň nám totiž zrušili futbal z dôvodu búrky a Segun navrhol, že si namiesto neho zacvičíme Insanity. Čosi ako drsný aerobik. Dva dni potom sme ešte cítili následky, a tak sme si to včera zopakovali. Plánom je pokračovať aj budúci utorok po porade. Môžem iba odporúčať:)

Afrika a jej svetlá

Dnes ktosi zo študentov porozprával, že minulý mesiac sa ich mestečkom prehnal lokálny kmeňový spor, malá občianska vojna. Jej rodina našťastie stihla z kancelárie v bojovej zóne, ujsť. Tam zanechaný laptop už neexistuje. Ale poničená kancelária a laptop sú viac než akceptovateľná cena. 

Od piatka sa v Indii, a teda aj časti Afriky slávilo Diwali. Dnes sme mali malý ohňostroj a na znak víťazstva dobra na zlom sú v areáli rozvešané malé lampy. Svetlo a nádej sú v Afrike možno ešte dôležitejšie než v ostatnom svete.

Galaktická pohroma

Je tu nazývaná dormclean. Prebieha na celom internáte pod dohľadom privilegovanej vrstvy, ktorá tomuto rozkazu nepodlieha. Ostatný ľud má za úlohu povysávať izby a utrieť v nich prach na všetkých viditeľných plochách, vrátane tých v skriniach. Čo si vyžaduje všetko z nich vybrať. Začiatok akcie o 9:45, koniec pred 12:00. Bez kontroly izby nie je možné ísť na obed. 

Nie je celkom bez povšimnutia, že všetky izby na chodbe nakoniec požadovaný stav poriadku a čistoty dosiahli. Ďalšia takáto smršť poriadkumilovnosti nás čaká v decembri. 

Raňajky

Jedna z prvých otázok ohľadom nového miesta z domova tradične býva: "A čo tam jete?" Čím vzdialenejšia alebo exotickejšia krajina, tým nástojčivejšie býva otázka položená. Rád odpoviem. Na raňajky dnes bola pečeň (pečienka), varené huby s paprikou v paradajkovej omáčke a ovsená kaša. Čistá divočina, niee?

 

Keňskí poslanci a kuchárky na ALA

Keď som sa v piatok opýtal Vincenta, či príde na učiteľské posedenie poobede, odvetil, že má veľa práce, ale technicky sa dostaví. (I'll make a technical appearance.) V sobotu mi presnejšie dokreslil kontext: V Keni  - čudujte sa! - sa poslancom nechcelo chodiť do práce, tak tam zaviedli zákon, ktorý ich mal kontrolovať. Keďže vynachádzavosť lenivca vždy predčí tvorivosť zákonodarcu, rýchlo prišli na systém, ako zákon obchádzať. Ako iste tušíte, kľúčom je "dostavenie sa" a asi aj vykonanie nejakej práce (azda hlasovania?). Tak je aj zákonná povinnosť splnená, aj poslanec získa dostatok času na iné aktivity. Možno sa dá špekulovať, že Keňa je na tom (v porovnaní s krajinou pod Tatrami) vcelku dobre, lebo sa aspoň o efektívny spôsob vymáhania dochádzky pokúsila...

Zdvorilosť tu niekedy našinca prinúti pokrútiť hlavou. Ako v piatok, keď mi po vydaní obeda  povedali "Thank you for eating veggies" - ďakujeme, že jete zeleninu. Zvyk-nezvyk bolo to milé a myslené vážne.

 

Presilovka

Žartovne tak zvyknem označovať situáciu, keď je na hodine viac učiteľov. Typická situácia je práve jeden. Dynamika hodín i jednotlivých situácií sa v prítomnosti viacerých vedúcich zásadne mení. Možno prvý raz som mal možnosť sledovať tento jav na cvičení zo termodynamiky a štatistickej fyziky II, ktoré viedli Jindřich Kolorenč a Sam Zajíček.

Vedecký výskum (Scientific Research), ktorý tu vediem, priam k viacerým učiteľom na hodine nabáda. Z Vincenta najskôr hovorila skúsenosť, keď začiatkom roka rezolútne vyhlásil, že na spojenej hodine budú všetci. A ak bude treba, pomôžu mi. Včera sa to zasa raz pekne ukázalo.

Snažil som sa zdôrazniť hodnotu predošlého bádania, ktoré zvedavec typicky parafrázuje alebo priamo cituje. Do vlastného textu potom vloží aj odkaz na citované dielo, referenciu. Na ALA preferujeme systém MLA. Keď som mal pocit, že je skoro hotovo: vysvetltil som, na čo to je, aj ako sa to robí, prišla prvá otázka. "Aký to citovanie má zmysel?" Vravím, ušetríš si prácu, nemusíš robiť všetko sám. "A dá sa literatúre veriť?" S istou opatrnosťou som povedal, že väčšinou áno a jemne nadpriadol, že nie je zdroj ako zdroj, viď napr. historické zdroje. Dodal som, že bez východísk už vážne nič poriadne neurobíme. Nestačilo. "A čo ak v práci nepoužijem žiaden cudzí zdroj?" Ozval sa Theo (fyzik) a odvetil, že to by bolo prinajmenšom veľmi nezvyčajné. "Ale počul som, že Einstein necitoval, písal to sám." Postavili sme dvojblok: ja som vehementne vyhlásil, že ab initio sa publikuje menej než tisícina článkov. A Teo veľmi veselo dodal, že dá sa písať aj tak, a aj s citovaním lifestyle rubriky novín pri výskume o príťažlivosti medzi oboma pohlaviami. Výsledok bude rovnaký. "Kto si myslíš, že ti to bude publikovať?" "Nikto. Vôbec nikto." (Tu si predstavte trochu vyčítavý, trochu posmešný tón, ktorý si fyzici priam kultivujú.) Toto už zabralo.

Keď už študenti unavení z MLA koncom hodiny vyzerali trochu zvädnuto, Vincent im poradil, aby si z MLA nerobili ťažkú hlavu. Nech nezabudnú na in-text referenciu, zoznam literatúry na konci a odkaz, kde sú podrobnosti MLA dobre popísaná. Koniec-koncov práce pre nás budú písať v jemne modifikovanom systéme. Opäť to bolo aj fakticky správne, aj vynikajúco načasované. Vincent to takto vie.

Viac učiteľov na hodine je jednoznačne prínos. Keď nič iné, človek vpredu je často zamestnaný plánom hodiny/učivom a má menej času čítať triedu.

Ešte jedna poznámka. Racionálne (viď hore) ľuďom veci občas neviete vyhovoriť. Niekedy sa dá oprieť o emócie, čo typicky funguje rýchlejšie.

Milé maličkosti

Počas zhromaždenia akadémie včera boli odovzdané vý-mesačné (copyright R.N.) ceny Unsung Heroes, neviditeľní hrdinovia. V kategóriách učiteľ a študent boli potleskom, spokojným krikom i rámusom ocenení ľudia, o ktorých si ich okolie myslí, že si to zaslúžia za svoju prácu či prínos pre ostatných. To, že laureáti neboli vybraní náhodne dokladá neuveriteľná odozva po ich vyhlásení. 

Niekomu by sa mohlo zdať, že deklarácie hodnôt sú v škole dobré akurát na to, aby dokumenty boli trikrát dlhšie a vyzerali moderne. No jednou z tunajších hodnôt je vďačnosť a myslím, že včerajšie ocenenia idú presne ruka v ruke s týmto princípom. A ešte to bolo aj veľmi milé a pozitívne.

A mená? Učitelia: Gavin, Suzanne (je tu 2 mesiace!), študenti: Divine a Sanya.

Obdobie dažďov

Včera dve búrky a zrána lejak ako z krhly. Na Slovensku by sme išli kontrolovať povodňovú situáciu. Tu je našťastie jediným dôsledkom pokles teploty o cca 15C. Na 13C, čo je údajne o jeden celý viac než aktuálne v Bratislave. Milým dôsledkom prestávky v daždi je výskyt mnohých zvieracích obyvateľov campusu v okolí quadu. Aj sú hladní, aj študenti ešte nevyliezli (je 11.50).

Okrem zmoknutých hadida bolo možné vidieť modré aj oranžové vtáčiky. (Aktuálne je to najpresnejšia biologická klasifikácia, čo mám: pre pokročilých dodávam, že sú to spevavce.) A ak by ste si mysleli, že v nedeľu sa môžete po campuse pohybovať bezpečne, tak pozor na Bones-a.

   

Školy, tituly a aktivita

V stredu sme sa vybrali do dvoch škôl v Sowete, predmestí alebo súmestí Johannesburgu. Asi dva roky sme súčasťou projektu vzdelávania ich učiteľov a zavádzania nových metód do vyučovania. Na túto návštevu som sa veľmi tešil, lebo to malo byť moje prvé stretnutie s prostredím verejnej školy v Južnej Afrike.

V oboch školách sme dostali pohostenie a viedli veľmi zdvorilé reči "in the spirit of best African tradition..." (V zmysle našich afrických zvykov...), keďže išlo o prvú návštevu v sezóne. A jedinú nadlho, keďže verejné školy bežia podľa iného kalendára ako ALA. Dôvod je prozaický: v lete je v škole voľno. U nás má prioritu nadväznosť na akademický kalendár v USA a UK. 

Obe školy: Fons Luminis aj Tetelo sa snažia robiť, čo sa dá. Fons Luminis má aj dosť dobrú povesť a na základe prvých dojmov aj skúsený a dobre plánujúci personál. Ale aj nového riaditeľa, ktorý sa hrdí množstvom funkcií v škole a možno zamýšľa optimalizovať počet učiteľov. Aj to sa dá dozvedieť za krátku dobu, keď s niekým spolupracujete pár rokov. V Tetelo nám zasa prezradili, že počet žiakov v triede sa môže vyšplhať na 48.

Súčasťou môjho oddelenia (po učiteľsky PK, predmetovej komisie) je Vincent Tago. U nás učí chémiu. Keď ho Michael predstavoval, uviedol ho titulom Senior Master. Napriek tomu, že tie slová znamenajú veľmi konkrétnu pozíciu v hierarchii, nedá sa ubrániť pocitu, že mať takýto titul je jednoducho cool. Nie len Mast' (!) ale aj Senior.

Vtipkovanie zasa raz funguje. V pondelok bol termín na odovzdanie rešerše na Scientific Research (Vedecký výskum, to tu učím). Časť prác ešte stále nedorazila. Jedným z vinníkov je M. Keďže už začínam strácať trpezlivosť, tak som sa Seguna, obľúbeného šéfa oddelenia EL, opýtal v prítomnosti M, aký telesný trest je primeraný odovzdaniu úlohy šesť dní po termíne. Jeden konkrétny stredoveký som aj navrhol a on ho pochopiteľne schválil ako primeraný. Poďakoval som, vrhol posledný pohľad na M a odišiel. Ešte som započul otázku: "To sa týkalo teba, dieťa moje?" O desať minút som

z kuchynky (desiata!) uvidel M a Seguna ako sa ďalej rozprávajú. Čo začalo žartom, pokračuje rozhovorom mentora so svojím študentom. Ale nenastalo by, ak by Segun sám nebol všímavý voči tomu, čo sa deje okolo neho. Ak by sa nestaral.

Riadenie: moc a zodpovednosť

Ešte začiatkom septembra bolo treba študentským firmám vysvetliť význam a hodnotu tzv. boards. Laicky si myslím, že najlepší preklad je asi predstavenstvo: kolektívny orgán, ktorý bezprostredne firmu neriadi, ale schvaľuje a plánuje všetky dôležité rozhodnutia. Ľudia z EL sa rozhodli, že najlepšie študentom fungovanie board-u (ten resp. toten b.) vysvetlí náš riaditeľ, Chris. Dôvody na to boli dobré: Chris má skúsenosti s fungovaním obchodných spoločností a zároveň sa ako riaditeľ zodpovedá boardu ALA. Prezentácia to bola výborná a určite si z nej ľudia mohli odniesť mnoho.

Možno si spomeniete, že študentské firmy mali tiež stretnutia boardov (poradných). Počas nich všetci dostali niekoľko doporučení a zopár vecí na poriadne dopracovanie, čo ich posunulo ďalej. Board rozhodol, vedenie vykoná. V zmysle tejto logiky ma vôbec neprekvapilo, keď v utorok Chris na porade ohlásil, že nejakú chvíľu na škole fyzicky nebude. Keďže board školy rozhodol, že je treba navýšiť rozpočet, ide obiehať donorov. Ale nedá sa neoceniť, že tú zodpovednosť neprehodil na nikoho ďalšieho.  

Neľútostné boje

Ako je známe, Afrika je miestom ľútych vojen, bitiek, nepokojov a občianskych vojen. Tie sa ostatnému svetu vyhýbajú. Príčinou iste bude to, že civilizácia tam pokročila ďalej. Keďže ALA si kladie za cieľ podporiť zdravé povedomie o kontinente, nebráni sa, ba priam podporuje rôzne súťažné až násilné aktivity. Minulý týždeň sa konala akcia Battle of the Back of the Factory, po našom čosi ako vojna o zadnú časť továrne.

Exkurz

Slovenčina je trochu podivný jazyk. Slovo "battle" najskôr nemá dôveryhodný slovenský ekvivalent. Vezmite si takú bitku pri Rozhanovciach. Vraj dôležitá historická udalosť, no keď ju spomeniete trebárs v Ilave, prvá asociácia bude s krčmovou šarvátkou. Bitka má totiž nanešťastie aj úplne banálny význam menšej ruvačky či nakladačky...

V továrni sa hral ping-pong, stolný futbal a požieralo jedlo na čas. Všetko z toho sú očividne barbarské činnosti hodné zaostalých končín, kde ani šakaly nechcú spávať. Dnes večer nás čakajú ďalšie nevyspytateľné disciplíny, pri ktorých pôjde o česť, reputáciu a možno aj hnáty. Zatiaľ nám nechcú povedať, čo sa má diať. Sumárne to patrí do cyklu Súboj o sekeru (Battle of the Axe). V minulosti bolo údajne treba tlačiť auto po ceste okolo campusu na čas. Ale kto by tomu už veril, veď v Afrike autá nemajú. A ak aj áno, tak musia patriť cestovateľom. Možno bude treba preniesť byvola a stratiť čo najmenej spolubojovníkov.

Ostáva dúfať, že straty na mojej chodbe nebudú priveľké.

Afrika a Somaliland

Včera sme na chvíľu zažili dotyk menej rozvinutej Afriky. Medzi piatou podvečer a desiatou sme mali výpadok prúdu. Po minulé roky by to bol poriadny problém: študenti majú vtedy povinnú prípravu a aj všetka práca by sa zastavila: aktuálne sa stmieva po šiestej. Očividne sa už myslelo aj na túto možnosť a situáciu vyriešili záložné generátory. Osade z Nigérie dnes poznamenal, že takto to doma majú často.

Hamza je z časti sveta, ktorá sa volá Somaliland. To nie je to celkom Somálsko, resp. prinajmenšom pre ľudí ako on nie. Krajina nie je medzinárodne uznaná - napriek tomu, že je de facto samostatná. Nepríjemným dôsledkom je, že ich pasy sú uznávané veľmi podobne. Sú to síce de facto pasy, ale nie dosť dobré. Vybavenie víz potom trvá dlhé mesiace. Nie som si istý, či si toto ľudia a politici uvedomujú, keď je otázka uznania nejakej krajiny na stole. Rozmenené na drobné to potom nie je iba o vlajkách a hymnách, ale najmä o ľuďoch.

Pri včerajšej šachovej partii som sa od Hamzu dozvedel zásadnú vec: u nich doma sa strelcovi môže hovoriť imám. Fantastické. Koniec-koncov, pre Angličanov je to bishop: biskup. V severnej Afrike sa zasa jedna z figúrok volá elephant, ale ešte musím zistiť ktorá.

Bežná Banka

Aby ste si nemysleli, že sa tu niet na čo sťažovať alebo frflať, mám túto šnúru historiek. Asi druhý, tretí deň po prílete, som podpísal zmluvu s tunajšou finančnou inštitúciou. Nazvime ju bežná alebo štandardná banka. Telefónne číslo som im udal ešte domáce, tunajšie som ešte nemal. Karta mala prísť na pobočku obskúrneho názvu, potom mi mali zavolať. Moje prvé fyzické stretnutie s bežnou bankou o pár dní spočívalo v pohľade na plnú pobočku 15 minút pred zatváračkou. Bez šance.

Asi o desať dní som sa konečne dostal na dohľad bežnej banky. Aj s kŕdľom študentov rôzneho pôvodu, ktorých sme doprevádzali otvoriť si účty. Študenti totiž nesmú na izbách prechovávať inú než malú hotovosť. Ja som mal podobný plán: navyše som sa už rozhodol, že minimálnu hotovosť v tunajšej mene by som raz využiť mohol. Dostal som sa k prepážke a požiadal o vklad na svoj účet. Dostal formulár dlhý ako o žiadosť do cudzineckej légie. Alebo ako prihláška na univerzitu. S nechuťou som sa pustil do práce, čosi tam načmáral, posunul som späť. Vrátili mi ho s dôraznejším pohľadom a žiadosťou, aby som mnou myslené fakultatívne okienka vyplnil tiež. Naveľa-naveľa už stačilo. Formulár bol dôkladne kontrolovaný. Vtom zaznela formulka "Proof of Residence", čosi ako potvrdenie miesta pobytu. Samozrejme som to so sebou nemal. - "Ľutujeme, ale vklad nejde vykonať." Vravím, že účet je u nich v banke a očividne existuje, ja som jeho majiteľ. "Nie je to možné." Už som si myslel, že budem musieť odtiahnuť aj s hotovosťou späť do školy, keď mi napadlo, že peniaze môže (snáď) vložiť kolegyňa Jenn, ktorá tam tiež bola. Napodiv to išlo bez dokladu o vzdelaní jej prarodičov a potvrdení skutočnosti, že ma pozná.

Asi o 2 týždne mi po hodine náš laborant/technik zakričal, že mám hovor z bežnej banky. Rýchlo som sa dovliekol k telefónu. Áno, som to ja. Číslo pasu. Samozrejme som ho so sebou na hodine nemal. Ľutujeme. Vravím im, zavolajte o 5 minút, pas si medzitým prinesiem. Samozrejme som celý deň čakal ako Penelopa na Odysea, časť 34 (pre znalcov telenoviel: 3. rok po jeho odchode). Tak som sa na druhý deň nechal odviezť do Northgate, kde je moja pobočka. To, že som sa postavil do nesprávneho radu, je maličkosť. (Ako som mal vedieť, že je zlý, je záhada. No nestratil som tam viac než 5 minút. Chlapík v tričku "Bežná banka: Funerary Insurance" ma presmeroval.)

Očividne som už bol na správnom mieste, rad bol kratší. O chvíľu som už bol aj na prepážke. Ako môžeme pomôcť? "Mal by som u vás mať platobnú kartu." "No, my ju tu nevidíme." Vravím, včera ste mi volali ohľadom karty (dúfal som), tak by aj mohla existovať. "Zavolám. Počkajte." Po chvíli som sa dozvedel, že karta je v Kruger's Corner, alebo na podobne lahodne znejúcom mieste. "Dá sa doručiť na inú pobočku?" Áno, no potrvá to 6-8 (pracovných dní). Tie miesta sú od seba vzdialené asi 20 minút autom. Nuž dobre. Toľko už počkám.

Spomenul som si, že by som im mohol dať ten proof of residence, nech s tým už bude do budúcnosti pokoj. Pracovníčka si ho dôkladne obzrela a vyhlásila, že to asi bude problém. Mám sa ísť informovať ku kolegyni na informácie, tá vraj takéto veci rieši. Predložil som pas, proof a zreprodukoval, že je ho treba skontrolovať. Prehliadka a hmkanie. Už sme tu takéto mali, ale nepáčili sa nám. Posaďte sa a počkajte. Subjektívne som mal pocit, že na tom mieste som už hodiny. Ale čo to? Niekto ma volá. Môžeme pomôcť? Zaspieval som refrén o proofe. Potrebujeme účet, viažúci sa k tej adrese. O tomto legendárnom výroku som už počul. "Účet nemám, bývam na internáte. Žiadna voda, elektrina, telka." Tromf: Platíte teda za internát. "Nie, ja tam pracujem a účet hradí škola." Ďalšie hmkanie. Na to, aby bol ten doklad platný, potrebujeme daňovú adresu školy. Už som si myslel, že to vzdám, ale skúsil som fintu. "Ako také niečo vyzerá na papieri?" Neuveríte,  asi po pol minúte ďalšieho štúdia, sa zistilo, že papier túto informáciu obsahuje. Prince Ndlovu z HR odviedol zjavne dobrú robotu. Proof som im tam za veľké nasadenie nechal.

No predsa len som sa chcel pokúsiť dostať sa k ebankingu. Informujem sa, či by bolo možné si ho otvoriť. Iste, budeme potrebovať číslo vašej platobnej karty. Manéver: máte ho v systéme, karta sa fyzicky presúva na pobočku Clearwater. Neuspel.

Výsledkom rokovaní bol presun karty do Clearwater, doklad o pobyte v systéme a zmena telefónneho čísla. Uhádli ste, telefonicky ho zmeniť nejde. Ale odvtedy je zasa ticho. Ale možno čoskoro tých 8 dní uplynie. (Snáď tento štvrtok/piatok, ale možno až ten ďalší.)

Vo Vesmíre sú teda aj horšie banky než tá údajne obchodná v Čechách a na Slovensku. Príkladom je Bežná v SA. Substandard Bank, chcelo by sa dodať.

-------------------------------
update: 30.09.: ďakujem mame za nájdenie 2 gram./štyl. chýb

Porada a hodnota čierneho klobúku

Prváci si koncom roka vymyslia projekt, na ktorom budú v druhom ročníku tráviť množstvo času v rámci hodín EL. Môže byť očividne obchodný: predávať hrnčeky a mikiny s logom školy, servisný: ekologický audit ostatných študentských spoločností alebo aj dobročinný, či kultúrny: pripravovať a organizovať školské festivaly. Takýchto firmičiek, resp. organizácii je okolo 20. Účasť študentov v nich je povinná, ale zameranie je otvorené. Niekoľko "firiem" si absolventi ťahajú ďalej a sú aj komerčne úspešní.

Ktosi mal predstavu, že by som sa počas pobytu na ALA mal bližšie zoznámiť s agendou a fungovaním predmetu EL. Netrvalo dlho a rýchlo po začiatku roka ma oslovil Segun s otázkou, či by som bol ochotný pomáhať, radiť niektorej z firiem. Dostal som aj na výber: alebo Aganang (číta sa to trochu holandsky: musíte pri prvom 'g' chrchlať 'ch', no druhé 'g' je nemé alebo nosové) alebo Green Dorm. To druhé je čosi ako Zelený internát a  - nie - nepestujú technické plodiny v interiéri. Robia energetický audit, poradenstvo a osvetu. Poľnohospodárstvu sa venuje Aganang. Minulé roky pestovali na poli zeleninu a experimentovali s bio-hnojivami. Segun mi povedal, že Aganang má jasnú predstavu, čo chcú robiť tento rok a Green Dorm sa ešte len hľadá. Bolo jasné, že GD má u mňa po chlebe: mentorovať tím, čo hľadá svoje smerovanie, mi nesedí.

Tak som sa stal členom tímu a pripravovali sme sa na dve udalosti. Prvou je porada vedenia. (Tu sa to nazýva Board Meeting.) Druhá je stretnutie s Investičnou radou, to je skupina ľudí na škole, ktorá rozhodne, či na projekt poskytne prostriedky v žiadanej výške. Samozrejme od komerčných projektov požaduje ich vrátenie. Neziskové projekty rada ko-financuje s prihliadnutím na ich spoločenskú užitočnosť a organizácie nabáda na hľadanie ďalších zdrojov. Porada vedenia má firmu pripraviť na  úspešné rokovanie s Investičnou radou. V záujme toho, aby sa študenti naučili, ako organizácií a biznisu vyzerá, tak sú vo vedení ako poradcovia experti z oblasti, v ktorej firma pôsobí. Našimi poradcami sa stali dvaja konzultanti z oblasti poľnohospodárstva, šéfka marketingovej firmy a dvaja ďalší ľudia zaoberajúci sa zelenou ekonomikou.

Na rokovanie sme boli pripravená primerane, zdalo sa. Ideou bolo použiť organický odpad z jedálne na produkciu hnojiva a potom pestovať zeleninu. Výstupy mali byť dva: ekoservis pre jedáleň - zbaví sa organického odpadu a jeho likvidácie, a zelenina z pozemku. Tímu ale chýbal pravý expert na čísla a počty (dorazil až včera), tak sa muselo improvizovať. Trochu sa vymýšľalo, špekulovalo, ale termíny tlačili a očividne nebol čas skúmať výnosnosť metra štvorcového pôdy v našej oblasti. Tak som nastrelil, nech si pozrú na cenu likvidácie odpadu pre školu a porovnajú to so vstupmi, čo máme cez rok. Ak by sme boli bezpečne v pluse, tak nás zelenina až tak nezaujíma, lebo príjmy z nej sú iba bonus. Oni sa kukli, povedali, že sedí a mali hodiť do tabuľky.

Prišlo rokovanie. Pekná, nápaditá prezentácia, hodnoty, ciele, smerovanie. Tak ako má byť. O financiách ticho (napriek tomu, že to je povinná súčasť). Padlo niekoľko otázok, ale dohodli sme sa, že financie rozoberieme zvlášť a stratégiu a marketing tiež osobitne. Našťastie tie čísla so sebou mali. Prenájom traktora, kanistre na jedlo, zázračný prášok, etc. Predpokladaný mesačný výnos za likvidáciu odpadu, celkovo za rok cca toľko a toľko. Krásna okrúhla suma, nádherne väčšia než náklady. S istým mávaním rúk, lebo možno budeme platiť za vodu, ale nevieme presne koľko. Potiaľto dobre. Tu sa Shawn opýtal, či náklady sú mesačné alebo ročné (úhrnné). Keď Fernando odvetil, že traktor chceme len raz, suma za prášok bola mesačná, skoro ma uchytilo. Nie preto, že to oni fatálne prehliadli. Ale preto, že ak by moja rola bola to, čo býva, tak sa to nestane.

Edward de Bono je známy ako autor fascinujúcej metódy šiestich klobúkov. Ak mám tím zo šiestich ľudí, každý dostane na hlavu imaginárny (alebo ešte lepšie reálny klobúk) určitej farby. Tá určuje jeho rolu v tíme: napr. zelený klobúk reprezentuje kreativitu. Čierny klobúk je zasa konzervatívna kritika. Delenie rolí je výhodné, keďže sa človek môže poriadne sústrediť na jeden aspekt, ale nestráca sa element myšlienkovej kontroly. Čo je to, čo sa stalo nám. Keďže sme nemali financie, riešenie som navrhol ja. A vcelku som sa potešil, keď to na prvý pohľad sedelo. Čierny klobúk spal. Ak by som nebol býval prišiel s nápadom sám, azda by som sa aj bol býval pozrel do podkladov a/alebo sa opýtal, aké to tie výdavky sú. 

Čierny klobúk nebýva v tíme obľúbený, ale bez neho to ide zle.  

Dve poznámky na záver

1. Posledné počty naznačujú, že snáď stratoví byť nemusíme, ale bude treba vypestovať a predať tú zeleninu.
2. O klobúkoch de Bona píšem aj preto, že študenti sa ich počas EL učia používať.

Upratovanie

Update (24.9.)
Prišlo mi niekoľko žiadostí o ďalšie publikovanie. Ako každý zle honorovaný autor vás odmením ďalším (obyčajným) príspevkom: 
Moja izba je aj v druhom týždni excellent. Radšej tomu verte a detailné fotky nechcite. Konvergencia totiž akceleruje vo štvrtok ráno. Ale možnosť, že všetci sú vždy excellent sa vyvrátila: jedna izba na chodbe získala hodnotenie untidy. (v stave neporiadku)

 
17.9.
Raz za týždeň zúri na každej chodbe plánované upratovanie. Riadi sa niekoľkými pravidlami: o.i. izba s viditeľnými cennosťami (napr. mobilným telefónom) ostane v nezmenenom stave. Iné stanovuje, že upratujúca čata vypracuje report o stave jednotlivých izieb, ktorého výsledky sa zarátavajú so súťaže medzi ôsmimi* chodbami.  
Aktuálny záznam pri mojej izbe z možností excellent, neat (poriadny) a nič (eufemizmus pre chlievik) píše excellent. (Hej, viem, že to ešte "nič" neznamená:) 


* oprava 19.09., vďaka mame

Ranná rozcvička

Ráno som sa zobudil a o 5:58 zistil, že sa neviem dostať preč z chodby. Nefungovalo otváranie dverí. Zamknutie zabezpečuje elektromagnet, ktorý si stále spokojne svieti zelenou LEDkou. Okamžité možnosti boli dve: otvoriť dvere nasilu vynaložením značnej sily a energie, alebo použiť požiarny únikový východ. Jeho pridanou hodnotu je spustenie požiarneho poplachu v celom areáli. 

Očividne však mimo chodby ostal niekto, kto zavolal strážnu službu. Tá deaktivovala alarm, a tak už nemusím na blog napísať "We cannot get out. We cannot get out." Milan Oravec má zasa raz pravdu: mechanická redundancia by tomuto problému predišla: zdá sa, že príčinou je výpadok napájania otváracieho systému.

Uvítanie prvákov

Prebiehalo v dvoch etapách. Z piatka na sobotu prváci boli prváci privitaní druhákmi. Dialo sa to večer, za súmraku s fakľami (a spevom, bez ktorého sa tu nekoná nič.) Okrem vzletných slov dostali prváci aj pochodeň, ktorú v sebe majú  udržať. A samozrejme aj posunúť ďalej budúci rok. Milé a jednoduché. Neskôr večer bol koncert a tancovačka.

V sobotu sa celá škola obliekla do tradičných úborov, krojov, šiat, kostýmov - práve toho, čo charakterizuje kde-ktorý región. Učitelia sa navliekli do čiernych talárov a za burácajúceho potlesku sa usadili v auditóriu. Hlavná časť programu však patrila prvákom. Podľa krajín boli postupne volaní na pódium a privítaní svojimi krajanmi a ich kamarátmi. Postupne znamená, že išli po jednom, pomaly, kým sála tlieskala a skandovala. Potom, ako sa všetci nováčikovia dôkladne vyobjímali a vytešili spolu s druhákmi (a členmi zboru z tej krajiny), išli sa posadiť. Pokračovalo sa ďalšou krajinou. Asi viete, že Afrika má najviac krajín spomedzi svetadielov. Nudné to však byť nemohlo: vždy iné farby, štýly a iná hudba.

Viete, čo bolo asi najsilnejším zážitkom? Nová študentka z Rwandy sa volá Peace (Pokoj - alebo Mier). Doma by som sa asi pýtal, či je to naivitou rodičov alebo obrazom ich presvedčenia.

Večer okolo quadu

Večera sa podáva od šiestej, takže väčšina študentov má do pol siedmej chvíľku voľna. Po nej totiž nasleduje povinná dvojhodinová študijná príprava. Aktuálne sa stmieva ešte pred šiestou, ale teplota je príjemná: takže sa po večeri dá ísť pekne prejsť. Alebo sedieť po okraji tzv. quadu. (Nádvorie to nie je, na átrium sa to tiež nepodobá, môžete mi písať, ako to slovensky pomenovať.) Okolo quadu je živý plot a strategicky umiestnené múriky, na ktorých sa dá sedieť.

Na mojej dnešnej obchôdzke v rámci dozoru som zasa zažil niekoľko zaujímavých situácií. Najprv mi dvaja prváci s vážnymi tvárami povedali, že sú nesmierne vyťažení. Po odpovedi, že ma to prekvapuje, keďže naplno budú mať školu až budúci týždeň, trochu zmĺkli. Zamysleli a opýtali, čo zásadné by som im – ako prvákom – poradil. Nevymyslel som nič lepšie než nájsť si vlastný rytmus. Potom by sa povinnosti mali zvládať lepšie. Keď ďakovali, až ma prekvapilo, ako to mysleli vážne.

Druhá zastávka bola dvojica spokojne klebetiaca francúsko-anglicky. Naši frankofónci sú veľmi zaujímavá a široká sociálna skupina. No ešte som ich nepočul miešať trochu francúštiny a angličtiny. Vymenil som si pár slov s Olivierom. Okrem inému mi prezradil, že nedostatok vízie v odpovedi na otázku „Kde chceš byť o päť rokov?“ nepovažuje za nedostatok. Univerzity a práca však boli nudné pre druhého z dvojice, tak som sa radšej odobral.

Pri dvoch študentoch obďaleč som mal dojem, že to nebude úplne bežný rozhovor. O spoločnosť nestáli, tak som chcel ísť ďalej. Skôr inuitívne som sa však zastavil a dozvedel sa: „To nič, ona len plače. Iba zo stresu.“ Slová hodné dobrej kamarátky. Očividne sa tam ďalej nič robiť nedalo. Ale obe boli počas prípravy na mieste, takže najskôr to bola pravda.

Je to tu občas ako svet v malom.