nedeľa 8. septembra 2013

Trochu škôlky a lokálna ochota

Johannesburg a jeho okolie je domicilom áut. Bez auta sa tu nedá dostať skoro nikde. A napriek tomu, že táto štvrť je bezpečnejšia než iné, auto je temer nevyhnutnosť, ak človek nechce stráviť väčšinu času na campuse. Lokálnu hromadnú dopravu zabezpečujú minibusy. Tento fenoménu si vyslúžil kritický článok v Economiste (anglicky) aj zákaz pre študentov ALA využívať ich služby. Dôsledkom pre nešoféra (naďalej odolávam) je nízka frekvencia nákupných príležitostí. Takže je treba vyžiť z toho, čo campus dá. Lenže to vôbec nie je problém, pokiaľ práve (vždy) nemáte chuť na diviaky ako Obélix (sk, en). Stravný režim je tu vyslovene hobbitský: veľa, pravidelne a často. Raňajky, desiata, obed a olovrant, večera a snack. Dá sa teda tvrdiť, že sa tu je v jednom kuse. Samozrejme vždy je možnosť nechať si pridať. Asi som mal naozaj takýto príjemný režim jedál naposledy v škôlke.

Príjemnou vlastnosťou Južnej Afriky je všadeprítomné zdravenie (s nadšením) a ochota. Kým som to videl na campuse, považoval som  to za lokálnu záležitosť. Pred týždňom mi však zamestnanec v potravinách nakladal veci do tašky, kým som platil. A včera mi zasa pri pokladni zabalili do novín hrnček bez toho, aby som čokoľvek povedal. Aby to nebolo dosť, kolegyňa potom ešte išla kúpiť pivo. Ak by ste nevedeli, pivo a tvrdý alkohol sa tu predáva v špeciálnych obchodoch (liquor store). Víno v potravinách. Spať k pivu: sám som videl ako bol kartón (asi 12 ks) prinesený predavačom až do auta. Jenn tvrdila, že sa ho ani nemusela dotknúť: predavač ho vzal, zabalil, priniesol. Trochu rozdiel oproti krajine, kde sa na vás často aj krivo pozrú v prípade, ak by ste si niečo chceli kúpiť.

Po dvoch nákupoch som sa rozhodol zapisovať si, čo som nahonobil. Dôvody raz nie sú fiškálne. No snáď to prispeje k tomu, aby som sa krotil a nemusel domov posielať lodný kontajner "užitočných" vecí. Spotrebné veci ako čaj a čokoládu zaznamenávať nebudem:)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára