Včera sme na chvíľu zažili dotyk menej rozvinutej Afriky. Medzi piatou podvečer a desiatou sme mali výpadok prúdu. Po minulé roky by to bol poriadny problém: študenti majú vtedy povinnú prípravu a aj všetka práca by sa zastavila: aktuálne sa stmieva po šiestej. Očividne sa už myslelo aj na túto možnosť a situáciu vyriešili záložné generátory. Osade z Nigérie dnes poznamenal, že takto to doma majú často.
Hamza je z časti sveta, ktorá sa volá Somaliland. To nie je to celkom Somálsko, resp. prinajmenšom pre ľudí ako on nie. Krajina nie je medzinárodne uznaná - napriek tomu, že je de facto samostatná. Nepríjemným dôsledkom je, že ich pasy sú uznávané veľmi podobne. Sú to síce de facto pasy, ale nie dosť dobré. Vybavenie víz potom trvá dlhé mesiace. Nie som si istý, či si toto ľudia a politici uvedomujú, keď je otázka uznania nejakej krajiny na stole. Rozmenené na drobné to potom nie je iba o vlajkách a hymnách, ale najmä o ľuďoch.
Pri včerajšej šachovej partii som sa od Hamzu dozvedel zásadnú vec: u nich doma sa strelcovi môže hovoriť imám. Fantastické. Koniec-koncov, pre Angličanov je to bishop: biskup. V severnej Afrike sa zasa jedna z figúrok volá elephant, ale ešte musím zistiť ktorá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára