piatok 18. októbra 2013

Školy, tituly a aktivita

V stredu sme sa vybrali do dvoch škôl v Sowete, predmestí alebo súmestí Johannesburgu. Asi dva roky sme súčasťou projektu vzdelávania ich učiteľov a zavádzania nových metód do vyučovania. Na túto návštevu som sa veľmi tešil, lebo to malo byť moje prvé stretnutie s prostredím verejnej školy v Južnej Afrike.
V oboch školách sme dostali pohostenie a viedli veľmi zdvorilé reči "in the spirit of best African tradition..." (V zmysle našich afrických zvykov...), keďže išlo o prvú návštevu v sezóne. A jedinú nadlho, keďže verejné školy bežia podľa iného kalendára ako ALA. Dôvod je prozaický: v lete je v škole voľno. U nás má prioritu nadväznosť na akademický kalendár v USA a UK. 
Obe školy: Fons Luminis aj Tetelo sa snažia robiť, čo sa dá. Fons Luminis má aj dosť dobrú povesť a na základe prvých dojmov aj skúsený a dobre plánujúci personál. Ale aj nového riaditeľa, ktorý sa hrdí množstvom funkcií v škole a možno zamýšľa optimalizovať počet učiteľov. Aj to sa dá dozvedieť za krátku dobu, keď s niekým spolupracujete pár rokov. V Tetelo nám zasa prezradili, že počet žiakov v triede sa môže vyšplhať na 48.

Súčasťou môjho oddelenia (po učiteľsky PK, predmetovej komisie) je Vincent Tago. U nás učí chémiu. Keď ho Michael predstavoval, uviedol ho titulom Senior Master. Napriek tomu, že tie slová znamenajú veľmi konkrétnu pozíciu v hierarchii, nedá sa ubrániť pocitu, že mať takýto titul je jednoducho cool. Nie len Mast' (!) ale aj Senior.


Vtipkovanie zasa raz funguje. V pondelok bol termín na odovzdanie rešerše na Scientific Research (Vedecký výskum, to tu učím). Časť prác ešte stále nedorazila. Jedným z vinníkov je M. Keďže už začínam strácať trpezlivosť, tak som sa Seguna, obľúbeného šéfa oddelenia EL, opýtal v prítomnosti M, aký telesný trest je primeraný odovzdaniu úlohy šesť dní po termíne. Jeden konkrétny stredoveký som aj navrhol a on ho pochopiteľne schválil ako primeraný. Poďakoval som, vrhol posledný pohľad na M a odišiel. Ešte som započul otázku: "To sa týkalo teba, dieťa moje?" O desať minút som
z kuchynky (desiata!) uvidel M a Seguna ako sa ďalej rozprávajú. Čo začalo žartom, pokračuje rozhovorom mentora so svojím študentom. Ale nenastalo by, ak by Segun sám nebol všímavý voči tomu, čo sa deje okolo neho. Ak by sa nestaral.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára