Celoškolské zhromaždenie

Na dnešnom zhromaždení si na vysvetlenie ústredného hodnoty ALA - excelentnosti - Chris Bradford pomohol týmto cítatom:

No matter what this job is, you must decide to do it well. Do it so well that the living, the dead, or the unborn can’t do it better. If it falls your lot to be a street sweeper, sweep streets like Raphael painted pictures; sweep streets like Michelangelo carved marble; sweep streets like Beethoven composed music; sweep streets like Shakespeare wrote poetry; sweep streets so well that all the host of heaven and earth will have to pause and say: “Here lived a great street sweeper, who swept his job well.”

 

Dr Martin Luther King, "Some Things We Must Do" (1957)

 

 

 

.. komentár neskôr (17.50)

Trochu škôlky a lokálna ochota

Johannesburg a jeho okolie je domicilom áut. Bez auta sa tu nedá dostať skoro nikde. A napriek tomu, že táto štvrť je bezpečnejšia než iné, auto je temer nevyhnutnosť, ak človek nechce stráviť väčšinu času na campuse. Lokálnu hromadnú dopravu zabezpečujú minibusy. Tento fenoménu si vyslúžil kritický článok v Economiste (anglicky) aj zákaz pre študentov ALA využívať ich služby. Dôsledkom pre nešoféra (naďalej odolávam) je nízka frekvencia nákupných príležitostí. Takže je treba vyžiť z toho, čo campus dá. Lenže to vôbec nie je problém, pokiaľ práve (vždy) nemáte chuť na diviaky ako Obélix (sk, en). Stravný režim je tu vyslovene hobbitský: veľa, pravidelne a často. Raňajky, desiata, obed a olovrant, večera a snack. Dá sa teda tvrdiť, že sa tu je v jednom kuse. Samozrejme vždy je možnosť nechať si pridať. Asi som mal naozaj takýto príjemný režim jedál naposledy v škôlke.

Príjemnou vlastnosťou Južnej Afriky je všadeprítomné zdravenie (s nadšením) a ochota. Kým som to videl na campuse, považoval som  to za lokálnu záležitosť. Pred týždňom mi však zamestnanec v potravinách nakladal veci do tašky, kým som platil. A včera mi zasa pri pokladni zabalili do novín hrnček bez toho, aby som čokoľvek povedal. Aby to nebolo dosť, kolegyňa potom ešte išla kúpiť pivo. Ak by ste nevedeli, pivo a tvrdý alkohol sa tu predáva v špeciálnych obchodoch (liquor store). Víno v potravinách. Spať k pivu: sám som videl ako bol kartón (asi 12 ks) prinesený predavačom až do auta. Jenn tvrdila, že sa ho ani nemusela dotknúť: predavač ho vzal, zabalil, priniesol. Trochu rozdiel oproti krajine, kde sa na vás často aj krivo pozrú v prípade, ak by ste si niečo chceli kúpiť.

Po dvoch nákupoch som sa rozhodol zapisovať si, čo som nahonobil. Dôvody raz nie sú fiškálne. No snáď to prispeje k tomu, aby som sa krotil a nemusel domov posielať lodný kontajner "užitočných" vecí. Spotrebné veci ako čaj a čokoládu zaznamenávať nebudem:)

Cit pre detail a nepoddajnosť

Niekoľko dní dozadu som našiel v školskom inboxe (notoricky plný a nestíham odpovedať) odkaz, že sa ako benjamínek mám povinne zúčastniť školenia prvej pomoci. Streda, štvrtok, v súčte 1.5h. Pár kolegov frflalo na načasovanie: je zlé – treba si pripravovať kurzy. Ja si neviem predstaviť, že sa toto dá zvládnuť, keď už budeme normálne učiť.
Škola si zjavne myslí, že všetci na škole majú mať aspoň základný certifikát Červeného kríža a tomu zodpovedajúce znalosti. To znamená moderný systematický prístup (mávam JK) vrátane nácviku resuscitácie: klasicky aj s použitím defibrilátora (jeden kus tu máme). Priznám sa, že v tom zasa vidím snahu školy predísť najhoršiemu a zároveň vybudovať širokú sieť (potenciálnej) pomoci.

Školiteľ okrem iného demonštroval nielen svojský zmysel pre humor, ale aj istú nepoddajnosť, ktorá je s touto krajinou často asociovaná. Keď prišlo na možné zlomeniny rebier pri resuscitácii, prehlásil. If they not breathing, and no pulse, they are dead. You cannot become deader, can't you? You do not get worse with broken bones when you're dead. You can only come back to life. So do not worry about the ribs. Asi by sa dalo frflať, že toto videnie je zjednodušené, ale primerane zhŕňa lokálny postoj k ťažkým prekážkam.


-------
 Ak pacient nedýcha a nemá pulz, nežije. Ak nežije, už sa mu nedá uškodiť, však? Ani zlomenými rebrami. Nezaťažuj sa rebrami: môže sa mu iba polepšiť – keď sa preberie.

Spoluzodpovednosť

V čase keď sa piesok lial a voda sypala, sme mali v škôlke tancovať. Nepamätám si podrobnosti, ale išlo o napolitánky. Dosť presne si ale vybavujem, že napolitánky dostali dievčatá. Po protestoch prišlo vysvetlenie, že niektorí z nás netancovali (alebo nie podľa očakávaní), a preto sme prehrali. "Jeden za všetkých, všetci za jedného." Nebyť napolitánky, čo som vtedy nemal, dnes by som si ten moment určite nevybavil. Netreba dodávať, že mi už nič ďalšie nemohlo uvedené heslo viac zhnusiť. Niekedy neskôr, keď som tých Mušketierov aj prečítal, sa mi potvrdil pocit, že pre nich bola táto norma správania akceptovateľná práve preto, že si ju ustanovili sami. To ale už bolo v čase, keď som pojem kolektívu toleroval ako nutné zlo. Kolektív občas chcel niečo iné než ja (a nepresvedčil som dosť ľudí), inokedy som zasa pozorne počúval o nesprávnosti doktríny kolektívnej viny a prikyvoval. Kolektív bol dobrý tak akurát ako nepodarená nálepka. Bolo to teleso, z ktorého sa bolo treba vymaniť za každú cenu.

Dnes ráno bol príhovor riaditeľa k súčasným druhákom, maturantom. Jeho nosnou témou bola spoluzodpovedosť. Na niekoľkých prípadoch sa pokúsil ukázať, že nedostatok spoluzodpovednosti, ochoty spolupodieľať sa na regulovaní správanie niektorých jedincov, mal za následok ich neúspech pri uchádzaní sa o univerzitné posty. Auditórium pozorne počúvalo a premýšľalo, Chris pokračoval a zdôrazňoval, ako si želá, aby tento ročník nebol iba súborom výnimočných jedincov ale výnimočným kolektívom. Potenciál na to vraj existuje, ale vyžaduje si (v skratke) spoluzodpovednosť všetkých za všetkých, samozrejme uvádzanú do praxe lokálne.
Ešte pred časom by som tvrdil, že toto musí byť nutne apel do prázdna. Excelentný jedinec k svojmu úspechu nepotrebuje vyťahovať iných z bažiny. Bol som ale na matfyze, kde spolužiaci, ktorí mali za spolubývajúcich gamerov alebo chaterov, vyleteli po prvom semestri. Negatívny efekt kolektívu tak nie je ťažké uvidieť. A ten pozitívny? Občas nebudeme 100% a vždy nás môže potiahnuť práve to okolie. Nehovoriac o tom, že mi občas v hlave vyvstane kdejaký divný nápad, ktorí spolužiaci vedia ubrzdiť za predpokladu, že ich postoj je akceptovaný. Korektívnu schopnosť kolektívu napokon ukázal už Asch.

Ligot a základy

V piatok večer sa konalo odovzdávanie cien Anzisha. Projekt má podporiť iniciatívy na zlepšenie života v Afrike mladými ľuďmi, ktoré sú zároveň finančne samonosné. Či už je to malá firma, vytvárajúca pracovné miesta, alebo dobrovoľnícka iniciatíva, budujúca extraktory bioplynu pre obyvateľov na vidieku v Rwande. Je pozoruhodné, že zakladateľom (silné personálne prepojenie na ALA) sa podarilo zabezpečiť silného partnera, a tým aj získať dostatok zdrojov na celý projekt. 

Z mojho pohľadu je však zaujímavejšie situačné nastavenie. Ceny sa odovzdávali vo World Trade Center Johannesburg, presnejšie v konferenčnej miestnosti na 20. poschodí mrakodrapu, nachádzajúceho sa vo finančnom centre mesta. Kamery, obrazovky a slávnostné reči – nič z tohoto nechýbalo. Ako hosť vystúpil Tunde Kehinde – zakladateľ online firmy Jumia. Celá táto paráda mala za cieľ finalistom ukázať, že o ich prácu je autentický záujem. Finančná odmena bola už (určite lákavým) kusom marcipánu.

Súčasťou meetingu v piatok ráno bolo aj TED video s Ritou Pierson. Akiste sa dá tvrdiť, že je štýlovo over-the-top, príliš patetické. Nedá sa však hádať o tom, že by malo byť pustené prvákom na pedagogickej fakulte. Tí, čo by nesúhlasili zásadne, by rovno mohli dostať prihlášku na inú školu. Rád si v komentároch prečítam, kto vás niečo poriadne naučil a vy ste ho/ju nebrali ako človeka.

Čítanie a počúvanie

Ideálne by som si ďalší zápis nechal na neskôr, ale podnetov je veľa a pamäť preto labilnejšia než zvyčajne. Poobede som sa dozvedel o ďalšej aktivite na škole. Volá sa Kľúčové texty (Seminal Reading).  Raz do trimestra sa na 3-4 dni preruší vyučovanie (ideálne ani žiadne ďalšie úlohy počas tejto doby) a všetci sa vrhnú do spoločného čítania. V skupinách po cca 12 študentoch s dvoma učiteľmi. Cieľom je porozumenie a reflexia vybraného textu. Celý deň teda pozostáva s 3 dvojhodinových blokov. Dva sú Sókraticky diskurzné (niečo ako málo moderovaný seminár), jeden slúží na ďalšie štúdium. Večer sa predpokladajú ďalšie dve hodiny čítania na ráno. Texty sú otvorené a majú svoj hodnotový obsah. No počas štúdia samozrejme nejde o priamočiare stotožnenie sa. Pre tých z vás, ktorým sa to nezdá byť dosť divoké ešte raz zhrniem: žiadna bežná škola, všetci spolu čítajú literárny text. Tri-štyri dni. Aj učitelia chémie a biznisu. Spolu analyzujú text a dumú, či má súvislosť a prínos pre nich a život okolo nich.

Dnešný druhý vstup sa začal, keď na večeri pár študentov prehlásilo, že ich predošlý učiteľ fyziky bol zlý a nanič. Svoj postoj aj trochu vysvetlili, ale podrobnosti som nechcel. Lepší obraz by som na tomto mieste nezískal. Dodávam, že sa rozprávalo o kolegovi, ktorý na škole ešte stále je. Asi sa nedá poprieť, že išlo z ich strany o veľmi otvorené vyhlásenie. (A doma by sme ho považovali za dosť kontroverzné a hodné verbálneho napomenutia študentov a zlého pocitu z /často falošnej/ solidarity.) Ako dodatok tvrdili, že mu počas roka aj poukázali na konkrétne nedostatky. Následne som sa pri tom istom stole s Kofo (učí angličtinu a je súčasť siete psychológ - terapeut - poradca) bavil o role feedbacku študentov k štýlu a prístupu učiteľa, s poznámkou, že na to skôr nie sme doma zvyknutí. Kofo reagovala nasledovne: "The class is for the students. It's not for me – it is for them to learn. When they have suggestions how I should teach, I will have to listen to them... "

Prvé dojmy

Lety a prestupy trvali asi 23 hodín. Je to znesiteľnejšie, ako na sa prvý pohľad môže zdať, ale dojmu luxusnejšej nemocnice sa nedá ubrániť. Spať, jesť, pozriem si film, zasa jesť, spať ... a ešte stále tam nie sme. Našťastie je to jednorazová záležitosť.

Na mieste (ALA) veci vyzerajú inak a veselšie. Areál je vyslovene pekný až štýlový (fotky sľubujem čoskoro) a počasie vcelku príjmné už teraz. Aktuálne je okolo 20C a výhľadovo priemerná teplota porastie. Zásadnejšia zmena oproti domovu je skorý západ slnka: aktuálne okolo šiestej poobede. 

Za posledné dva dni som azda absolvoval viac porád a meetingov než za posledných pár rokov dokopy. Zásadný rozdiel vidím v tom, že sú otvorené vstupom z našej strany a do veľkej miery ovplyvňujú output. Navyše pasivita tu nie je modus operandi. Možno aj preto, že sa ľudia spolopodieľajú na výsledku a neskôr zaň budú preberať zodpovednosť. A to je reč aj o interných predpisoch.