Genocída v Rwande sa udiala v čase, keď som média čulo sledoval, ale na jej pokrytie si nespomínam. V jarou 1994 sa mi asociuje pád druhej Mečiarovej vlády a nástup dočasnej Moravčíkovej. K rwandských udalostiam som sa podrobnejšie dostal neskôr pri knižkách zo spoločenských vied (Zimbardo, Diamond).
To, že si ALA bude genocídu pripomínať, som očakával. Lenže vzdialenosť z Európy a časový odstup vo mne vyvolali dojem, že to je lokálna záležitosť s malým presahom do súčasnosti mimo Rwandy. Oboje zle.
Zdá sa, že rwandská genocída zmenila zmýšľanie tunajších elít a ľudí, ktorí sa o africké záležitosti starajú. A doživotne a na niekoľko generácií zasiahla do života obyvateľov Rwandy. Včera na zhromaždení sme od Rwanďanov mali možnosť počuť aj "Už nikdy", "Nesmieme zabudnúť", ale aj "Pre genocídu som nikdy nepoznala svojho rodiča".
V tejto súvislosti dodávam, že zašitie rozhovoru s Igim Barilikom pre SME o jeho práci pre medzinárodný tribunál v Rwande za paywall, je veľká škoda. Slovensko si má prečo genocídy pripomínať.
Hm, pozeram, ze aj clanok v .tyzdni od Igora Barilka a Kuba Macaka je zapianovany. Nejako pre to stracam cit, odkedy som si omylom zaplatil Piano na rok...
OdpovedaťOdstrániť