Analógie

HKK Tower. (Hunter, Kangami, Kurian)

Mienkotvorný mysliteľ Polesotechnického obdobia Nicholas van Rijn sa niekoľkokrát vyjadril, že kľúčom k úspešnému riešeniu problému je nájdenie správnej analógie. Ešte stále mi nie je jasné nakoľko obmedzujúce toho konštatovanie je, ale jeho čiastočná platnosť je očividná. 

Pozrite sa na stavbu, ktorú sme behom siedmych minút mali naprojektovať a zostrojiť v utorok. Prvá funkčná analógia je trojnožka, na ktorej celá štruktúra stojí. Je šuma-fuk, že trojnožka nie je matematicky očividná, dôležité je, že si pamätáme jej funkčnosť. Podobne jednoduché riešenie predstavujú aj "chodidlá", kam sme nacapili lepidlo. Opäť: mohli sme s ním spojiť čokoľvek, ale aj z analogických aj z funkčných dôvodov fixuje nohy štruktúry k stolu.

Menej priamočiary je plášť z A4 papiera omotaný na spodnom konci lepiacou páskou. Tu som žiadnu priamu analógiu nevidel. V zásade som ho na miesto vložil rukou skusmo. Totiž okrem kancelárskej sponky to bol skoro posledný kus nevyužitého materiálu. Na papieri boli pôvodne načmárané schémy prvej veže (trojnožka bez použitia papiera), keď som si uvedomil, že som upadol do pasce "typickej funkcie". Totiž ono by sa zdalo, že na papier si máme robiť náčrty. Nik vám však nemôže zakázať, aby ste ho nevyužili aj na stavbu. Toto už nie je úplne nová myšlienka, lebo podobnú adaptabilitu radi testujú psychológovia (a dobre o tom rozpráva Dan Pink v TED videu). Takže môj dôvod na využitie papiera nebol bezprostredne funkčný, ale meta-kognitívny: uvedomil som si, že som ho ako materiál nebol neuvažoval, a možno by som mal. (Okrem toho som videl, že sa aj ostatní snažia s papierom čarovať, ale to je už o inom.)

Pohárik navrchu štruktúry je iba splnením zadania. 

Veža HKK takto ukazuje, že analógie sa používajú aj pri riešení konkrétnych problémov ako sú piliere, aj pri uvažovaní možných riešení - snaha neobmedziť sa na typické použitie materiálu. van Rijn - zdá sa - má zasa raz pravdu.

Zo slovného spojenia správna analógia neodporúčam vypustiť slovo presná. Inak nastanú problémy. Do dneška sa odo mňa očakáva zostavenie skúškového zadania z fysiky na tzv. mock exams, čosi ako cvičné skúšky. Táto skúška je zároveň trimestrálnou písomkou z predmetu a je dôležitá pre výslednú známku. Počas týchto veselých skúšok mám aj oddozorovať niekoľko predmetov, typicky však svoj. Dôkladne som si skontroloval, že dozorujem raz: svoju fyziku, v dĺžke 60 minút. A zároveň si pamätám, že trimestrálnu skúšku som už pripravoval v zime. Dodávam, že vtedy mocks nemáme. Vymyslel som si obsah, našiel materiál, skompiloval, skontroloval, spokojne odoslal. I tu dozviem som sa, že nie celkom zle, ale dosť blbo. Očakávané dve zadania majú pokrývajú tzv. Paper 1 a Paper 2 z cambridgeských skúšok. (Ja som mal kombináciu oboch v polovičnej dĺžke.) Rovno dve hrúbky. Prvá: fyzika sa môže písať, aj keď ju nedozorujem ja. (Samozrejme, že keď som si to označoval, tak ma najviac zaujímalo, či mám vtedy robotu.) Druhá: správnou analógiou mocks nie sú zimné skúšky, ale - ako ich názov naznačuje - zaverečné skúšky CIE. A áno, ak by som niekedy zostavoval test(y) na IBD Trials, ktoré sú nämlich to isté ako mocks, takúto chybičku by som neurobil.