Občas máme tendenciu myslieť si, že úprimná výpoveď je oslobodzujúca a často vedie k citlivejšiemu chápaniu. Nie vždy. Včera na porade prišla reč na študenta. Prehnané sebavedomie, neproduktívna snaha byť v centre pozornosti a občas lajdáckosť. Zatiaľ to je na pohovor s mentorom. Ešte niekto? "Naposledy počas hodiny psychohygieny vypisoval prihlášku na univerzitu. A keď som mu to vyčítal, povedal, že univerzita je pre neho dôležitejšia." Výsledok: Pohovor so šéfom ročníka.
Doma by sme povedali drzosť. Tu je to vnímané trochu inak, aj keď priamočiará snaha vysekať sa z problému zakuklenou formulkou ja chcem, veci nepomohla. Tunajšie pravidlo je: plň všetky veci do školy a my urobíme všetko v našich možnostiach, aby sme ti pomohli dostať sa na dobrú univerzitu. Ak niekto koná inak a zdôvodní to protisystémovo, je čas na rozhovor o hodnotách a ich vnímaní.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára