Nedá sa povedať, že by by ktorákoľvek minulá (alebo súčasná vláda) zásadne prispela k riešeniu sociálnych problémov súvisiacich s rómskou problematikou, resp. s problémami ľudí dlhodobo nezamestnaných a žijúcich v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Osobne mám dojem, že od cca roku 2006 počujem skôr silné slová, že problém existuje a musí sa riešiť, sprevádzané často prinajmenšom kontroverznými návrhmi na riešenie (napr. izoláciou detí od ich komunity prostredníctvom internátov.)
Smutné je, že dominantné strany silne nacionalistickú až extrémistickú agendu úspešne preberali, čím ju legitimizovali. Stačí si spomenúť na zákon o dvojitom občianstve namierený najmä proti slovenským Maďarom a rôznu šikanu súvisiacu so štátnym jazykom, ktorá by si našla svoje miesto koncom 19. storočia (divadelní ochotníci, Pered). Ale aj ostrejšie vyjadrenia Ľ. Kaníka, či jeho a Frešovu tlačovku v rómskej osade. Výsledok je akosi neuspokojivý: občanovi a voličovi nik nevysvetlil, že jeho radikálne názory sú prakticky neimplementovateľné, alebo rovno nelegitímne v demokratickej spoločnosti. A občan utvrdený v svojom radikalizme sa obrátil na najväčšieho radikála.
Kým programová krátkozrakosť je ešte pochopiteľná (aj keď skrz-naskrz odporná), aktivita majoritných strán medzi prvým a druhým kolom, je katastrofická. Neochota SDKÚ jasne a nahlas podporiť demokratického (aj keď sociálne demokratického) oponenta voči figúre, podporujúcej stavovské zriadenie, je porovnateľná so slepotou republikánov v USA: radšej spoločné zvezenie sa do priepasti než víťazstvo ideového oponenta. A čo SMER? Mám dôvod si myslieť, že rozdúchavanie nacionálnych vášní v prospech Trnavy a Nitry, Bystrici pomôcť nemohlo, ba skôr mohlo odradiť anti-nacionalisticky zameraných voličov od podpory práve kandidáta SMERu. To, že nacionálna rétorika predsedu Fica je voda na mlyn všetkým nacionalistom a neo-nacistickým strašidlám, je tiež elementárne.
Žiaľ, zaspali aj aktívni občania. Ich postoj, možno charakterizovaný voľbou Martina Macharíka nejsť voliť a tým vyjadriť nedostatok podpory pre Maňku, sa ukázal ako kontraproduktívny. Ponúka sa porovnanie s katastrofou z prvého kola prezidentských volieb v z r. 2004.
Azda sa to Slovensko preberie, ako tvrdí slovenská klasika. Hnedý župan na stolci v Banskej Bystrici by tou vynútenou ľadovou sprchou pre tackajúcu sa politiku mohol byť.
Kým programová krátkozrakosť je ešte pochopiteľná (aj keď skrz-naskrz odporná), aktivita majoritných strán medzi prvým a druhým kolom, je katastrofická. Neochota SDKÚ jasne a nahlas podporiť demokratického (aj keď sociálne demokratického) oponenta voči figúre, podporujúcej stavovské zriadenie, je porovnateľná so slepotou republikánov v USA: radšej spoločné zvezenie sa do priepasti než víťazstvo ideového oponenta. A čo SMER? Mám dôvod si myslieť, že rozdúchavanie nacionálnych vášní v prospech Trnavy a Nitry, Bystrici pomôcť nemohlo, ba skôr mohlo odradiť anti-nacionalisticky zameraných voličov od podpory práve kandidáta SMERu. To, že nacionálna rétorika predsedu Fica je voda na mlyn všetkým nacionalistom a neo-nacistickým strašidlám, je tiež elementárne.
Žiaľ, zaspali aj aktívni občania. Ich postoj, možno charakterizovaný voľbou Martina Macharíka nejsť voliť a tým vyjadriť nedostatok podpory pre Maňku, sa ukázal ako kontraproduktívny. Ponúka sa porovnanie s katastrofou z prvého kola prezidentských volieb v z r. 2004.
Azda sa to Slovensko preberie, ako tvrdí slovenská klasika. Hnedý župan na stolci v Banskej Bystrici by tou vynútenou ľadovou sprchou pre tackajúcu sa politiku mohol byť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára