Ahoj Ostrva!

 

Profil stúpania na Ostrvu (vľavo) a na Veľkú Svišťovku (vpravo). Zdroj mapy.cz

Z detských časov si pamätám ako Slavkovský štít vypĺňal podstatnú časť severovýchodného horizontu. A jeho vrchol vyzeral veľmi, veľmi vysoko. V tej dobe som tiež absolvoval niekoľko „veľkých túr“ zo Štrbského Plesa na Popradské. Od Popradského je vidieť serpentíny výstupu do Sedla pod Ostrvou – je to pohľad, pri ktorom má človek pocit, že tam určite nechce…

Štartujem pri plese, od tabule Jozefa Szentiványiho. Mám liter vody, tri gély, oblečenie do dažďa a chladu. A papierové vreckovky. Po 100 metroch objavujem trojicu permanentných tojtojok. Úžasná služba návštevníkom, zaraz ju idem využiť. Je skoro pol jednej, a ja v tej svojej nachádzam aj toaletný papier! Veľmi spokojný resetujem hodiny, a začínam ešte raz.

Maličký kúsok geomorfológie medzi Mlynickou dolinou (tam sú mostíky) a Mengusovskou dolinou (kde leží Popradské Pleso) sa volá Trigan. Nastúpa sa tam 150 m na necelých dvoch kilometroch. Nič mimoriadne na Tatry, ale rozhodne je to sklon, čo si bežec všimne. V pekný deň sú na tomto chodníku všetci, takže je možné stretnúť rôzne úkazy. Napríklad dvojzáprah yorkshirov.

Chata pri Popradskom plese ma víta v čase 37:35, GPS ukazuje 4.5 km. Teraz ma čaká horská prémia. Idem to nej nepríliš dobre pripravený: neviem ani dĺžku, ani celkové prevýšenie. Úplne bujačiť nechcem, ale je to pekné stúpanie. Tak zaberiem. Relatívne skoro však prepínam do chôdze: mám dnes aj iné plány než len Ostrvu. V druhej polovici si prihadzujem merino, keďže protiidúci hovoria o nepríjemnom vetre. „Meraný úsek“ do sedla absolvujem za 38:23 v dobrej forme.

Technická odbočka. Výstup na Ostrvu je extrémne podobný výstupu na Veľkú Svišťovku. Oba prekonávajú cca. 465 m na 2.5 km. Ostrva má rovnomerný profil, zatiaľčo Svišťovka má jemne miernejšiu prvú polovicu a zaujme technickejšou pasážou okrajom potoka. Z oboch sediel vedie (neznačená ale úplne ustálená) cestička na vrchol.

Po obligátnej fotke pokračujem ďalej. Mám za sebou 7.5 km, ostávajú mi 2 gély, voda sa začína míňať. Vietor fúka, slnko je letne silné, teplota však ideálna. S prekvapením pozorujem, že chodník za sedlom v princípe stúpa. To však nerobí zásadný rozdiel, bežať sa tu dá slušne. Ale tak, aby som mal pod kontrolou došľap po každom kroku. Okrem toho ešte vymýšľam, ako si uviazať šnúrky tak, aby topánky správne sedeli a nohy neboli modré… V tomto teréne som pocitovo beznádejne pomalý. S malými zdržaniami vyviniem priemernú rýchlosť 12 min/km. Únava? Terén? Ťažko povedať.

Pred Batizovským plesom sú moje zásoby vody už biedne. Ešteže je pleso parádny zdroj vody! Pri plnení sa ukazuje, že fľaše so širokým hrdlom sú morálne funkčne superiórne úzkohrdlovým príbuzným. A tiež aj to, že skomprimované fľaše nemajú a priori žiaden dôvod samovoľne nabrať plný objem pri ponorení.

Kilometer a pol za plesom je rázcestie. Žltá vedie „rovno dole“ do Polianky, červená pokračuje na Sliezsky dom. Pamätám si, že vlak ide o 15:42. A keď som čas kontroloval naposledy, mal som ešte hodinu. Ergo určite stihnem aj Sliezsky dom – a odtiaľ cestu poznám. Lenže na Sliezskom dome svieti na hodinkách 15:07. Hlava mi hovorí, že toto sa stihnúť nedá. (Ak by to aj bolo 6 kilometrov, v teréne rýchlejšie ako 6 min/km nevypučím.) Pocity márnosti nateraz potlačím a pokúšam sa zrýchliť. Mám na nohách Hoka Mafate 4, je to ich druhý výlet. Ak by som si vzal rozpadávajúce sa Akashe, cítil by som sa istejšie. No a na jar som v Karpatoch pri zbehu škaredo spadol a ďalší pád nepotrebujem...

Rútim sa dole lesom ako byvol k vode. Hodiny však neúprosne ukazujú tempo okolo 8:40/km. Konečne je tu most. Aha, 15 minút do odchodu vlaku. To je už márnosť sama, ale zastaviť sa nedá… Pod mostom je terén už výrazne zlepší: povrch je mäkký a dá sa zrýchliť. Posledné dva kilometre si zapisujem za 5:58 a 4:45. Ajhľa, už som v Polianke a vidím TEŽku pomaly brzdiť pred stanicou. V svižnom kluse sa pýtam výpravcu, či môžem prejsť cez koľaje vpredu. (To je riadny prechod, ale je to pár metrov pred stojacim vlakom a ja nepoznám regule.) Asi vyzerám dosť bojovo, lebo odpoveď znie samozrejme ale v kľude.

V kľude, hm. Zo Sliezskeho domu to je bezmála 4.7 km a zbyvolil som to za 33:20. Bez pádu. Som beznádejne spotený, nemám lístok, ale už sa veziem v preplnenej TEŽke. Lístok si kúpim v appke od Zrubov… Vcelku úspešný výlet, nie? (19.4 km, +990 m za 3h:20)