Búrka ustupuje a po týždni ignorovania bežeckých topánok ma to ťahá von. Na obzore sa týči Jura, prezentujúca vhodný cieľ. Plán: St-Geni – Crêt de la Neige, necelých 15 km jedným smerom s 1500 metrami prevýšenia. Pozerám na staré výkony, usudzujem, že tempo okolo 8:00 min/km je dostatočne pesimistický odhad. Ak nepôjdem úplne mimo, odhad splním a nebudem mať problém s vlakom.
Vybieham už do slnečného dňa. Prvá hodina a štvrť je približovanie sa k Jure. Nestálo by to za reč, ak by som si nepridal skoro pol hodinu obchádzaním plotov, ktoré nemali existovať. Zasa si zapisujem, že trasu z mapy.cz je ešte treba skontrolovať, resp. zjednodušiť. Mám za sebou 10 km a cca 130 m prevýšenia, tempom 7:25 min/km. (Mávam plotom.)
Začínam stúpať chôdzou, pri tomto sklone je ťažko skúšať niečo iné. Odkladám dopitú pol-litrovku vody, ostávajú mi tri štvrte litra. Fučím ako lokomotíva, vychádzajúc k horskej reštaurácii. Smerovka tvrdí "Le Recoulet, 2 h". To je kopec ešte pred Crêt de la Neige, ale stále dôstojný cieľ. Ak by som to dal za polovicu tých 2 h, tak môj odhad, ... Hm.
Nad ďalším ráczestím (už len 90 min) začína fúkať a hrozí to zrážkami. Nahadzujem vetrovku a zaháňam myšlienky na vhodnosť modelu innov8 Roadclaw do terénu. Aj ďalšie implikácie aktuálneho svetového času. Mrak sklamaný mojou tvrdohlavosťou si letí ďalej. A ja sa pokúšam presvedčiť sám seba, že najneskôr o tri tridsať sa otočím naspäť.
Tak aj bolo. Tesne pred tri tridsať robím vrcholové foto z Le Recoulet. Hlásim sa Houstonu, znova si uväzujem šnúrky a rekapitulujem. Mám za sebou tri hodiny a späť by som mal byť za hodinu a pol, ak mám ten vlak nejak stihnúť. Hurá!
Druhá, výstupová časť mala 5.5 km, a zabrala mi niečo pod 1 h:40. Výrazne rýchlejšie to nešlo, tých priemerne výškových 200m na kilometer bolo cítiť.
Pri pláne ísť svižnejšie dole, je dôležité nevysypať sa. Keďže je povrch suchý, komplikácie mi spôsobuje iba kamenné podložie a občasná suť. Innovaty držia. Vodu nemám od vrcholu; ešteže tie francúzske bebe keksy idú dole krkom aj tak. Po necelej hodine som bezpečne dole v dedine. Čaká ma 6–7 km viac-menej po rovine. Je teplo, nemám vodu, ale ani čas horekovať nad tým.
Hodinky hlásili posledných 5% batérie, tak sa radšej budem držať väčších ciest. Príliš pozornosti im však nevenujem:bežím podľa pocitu na hranici nekomfortu, ktorý by som mal chvíľu uniesť. Posledné kilometre sú otravné. Subjektívna teplota okolo 30C, únava v nohách značná. V meste sa oslavuje a ja sa snažím zorientovať medzi panelákmi. Záverečný úsek 6 km (žiadne ploty a vyhliadky neboli) zvládam tempom tesne nad 6 min/km.
Celá zábavka trvá o pol hodinku dlhšie oproti pesimistickému odhadu. Za výstup na Le Recoulet to však stálo. A vlak stále stíham.
Dotatok – Morálne ponaučenie
- Plánovanie s myšlienkou „to nejak pôjde” si vyžaduje väčšiu rezervu. (Myšlienky ako takej sa často zbaviť nejde.)
- Mapy.cz sú dobrý sluha, ale málo flexibilný pán. Novú trasu je treba uložiť aj do hlavy, zvlášť, ak v krajine nie je tak dobré turistické značenie ako v Strednej Európe.
- Odhad času je treba robiť z priemerného gradientu. Kilometer s prevýšením 200–250 m si vyžaduje 16 až 20 minút.
- Skúsenosti z Malých Karpát nie sú úplne prenosné do pohorí typu Volovské vrchy či Jura.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára