Sláva a paráda v záhradke

Slávnostné otvorenie "farmy", resp. zeleninovej záhrady. Vpravo Fred Swaniker, zakladateľ a CEO akadémie.

Študentská spoločnosť Agrinovation, ktorej som kouč, sa od začiatku roka snažila založiť zeleninovú záhradu. Jej súčasťou je plán recyklácie odpadkov z kuchyne a premena okolia "strelnice" na pole. Po niekoľkých mesiacoch sme sa všetci dočkali jej slávnostného otvorenia. Bola to samozrejme udalosť s prestrihnutím pásky, davmi ľudí, pultom s produktmi a aj nadšenia ľudí pre to, čo sa na škole dá urobiť. Zaujímavé je v tomto smere Fredovo pozorovanie, že záhradku sa snažilo vybudovať už niekoľko tímov, ale až teraz sa to podarilo. Čo je asi úspech .

Baklažán, bazalka, čili paprika, no nekúpili by ste? Vpravo dole pohľad na kus záhrady.

Práce v záhrade vraj bol dostatok a započul som, že polievať rastlinky o šiestej ráno každý deň je náročné. Žiaľ, nie všade poobede pravidelne prší ako na rovníku. Ale aktuálne sa môžeme tešiť z dvoch vecí. Na účte spoločnosti už budeme mať viac než 100 randov (6.62E) a môžeme ešte očakávať druhú a možno aj tretiu úrodu. K tomu prvému asi toľko, že to iba potvrdzuje skutočnosť, že poľnohospodárstvo si vyžaduje veľký počiatočný kapitál a výnosy sú nejasné.

Tím Agrinovation so svojim konzultantom z minulého roka. Zľava Fernando (Madagaskar), Laetitia (Keňa), Memory (Zambia), ?, Abi (USA), Aken (Južný Sudán)

Zdá sa, že Josh (v strede) je skeptický ohľadom rentabilnosti farmy v budúcnosti vo svete meniacej sa klímy. Zľava: Ryan, Fred, Josh, Veda, Kate a Noli.

Bariéry

Už dávnejšie som písal o tom, ako vie neistý medzinárodný štatút krajiny komplikovať život jej obyvateľom. Aktuálne sa k tomu dá pridať pár ďalších riadkov. Odkedy sa (rádovo v apríli) Abdirahim dozvedel, že je prijatý na ALA, tak si začal (s pomocou mnohých ľudí vrátane profíkov na prisťahovalectvo a byrokraciu) vybavovať vízum na vstup. Všetci však vedeli, že toto bude komplikované, a preto jeho príchod odhadovali na február. Pred týždňom prišla správa, že mu vízum na vstup bolo vydané. Dnes ráno mal doraziť na campus v prípade, že by všetko išlo dobre.

Čo sa žiaľ nestalo. Abdirahim je aktuálne v moci tunajšej cudzineckej polície a je zadržaný, kým sa nevyjasní jeho imigračný štatút. Určite to nie je najhoršie miesto, kde by sa mohol ocitnúť. Neviem, ako to tam vyzerá, a tak trochu ani nechcem. Ostáva len dúfať, že mu doklady uznajú ako platné, a spravia tak rozumne rýchlo.

Pri tejto príležitosti chcem pripomenúť, že sloboda pohybu do zahraničia nie je vôbec automatická. Nesloboda aj pre mňa už býva iba v rovine administratívnych bariér. No ako vidíte, ešte stále sa môže stať, že vás niekam nepustia vôbec.

Viac Afriky na Slovensko!

Dlhšie som rozmýšľal, nakoľko mám potrebu vyjadriť sa k prípadu uja Žubajíka, administratívou vyňatého zo šlabikára. Aj najbenevolentnejšia interpretácia totiž naznačuje nekompetentnosť komisií pripravujúcich učebnice, aj ochotu ministra priamo zasahovať do ich obsahu. Vzhľadom na našu históriu to je nemilé zistenie. Skutočnosťou však najskôr bude, že ministrov zásah sa neudial z osvietenosti, ale pod nátlakom hlučnej menšiny. Takej, ktorá si myslí, že samotné povedomie o tom, že existuje slobodná matka (čo ak je vdova?), je pre prváka neprípustné. Ale o šlabikári sa popísalo dosť a do široka (napr. tu).

Priznám sa, že výrazne viac ma prekvapil humbug o IKEA katalógu. Pre mňa, za mňa, ak chce niekto bojkotovať obchod s nábytkom, nech sa páči. Aktivisti sa však neobťažujú vysvetliť, ako katalógom, súčasťou ktorého je popis domácnosti s dvoma ženami s dieťaťom v nej, škodí tradičnej slovenskej rodine. Už úplne z Marsu sú ich želania, aby sa IKEA správala ako v Rusku, alebo Saudskej Arábii, kde je konformnejšia k lokálnej kultúre. Skôr si myslím, že sa snaží pohybovať v rámci zákonov, ktoré tam poskytujú výrazne menej slobody než u nás. Vyslovene smutné ale je, že títo aktivisti nás chcú mentálne presunúť do krajín, ktoré nerešpektujú ani náboženskú slobodu. A tiež si prajú, aby na Slovenku existovala len jediná kultúra, tá ich. Čo je úplne nešťastné a intelektuálne mrzácke.

Afriku na nich! Tuto na konci sveta po apartheide a niekoľkých rokoch na pokraji občianskej vojny prijali ústavu, ktorej súčasťou je aj nasledovné:

9. Equality (Rovnosť)

1. Everyone is equal before the law and has the right to equal protection and benefit of the law.
   
2. Equality includes the full and equal enjoyment of all rights and freedoms. To promote the achievement of equality, legislative and other measures designed to protect or advance persons, or categories of persons, disadvantaged by unfair discrimination may be taken.
   
3. The state may not unfairly discriminate directly or indirectly against anyone on one or more grounds, including race, gender, sex, pregnancy, marital status, ethnic or social origin, colour, sexual orientation, age, disability, religion, conscience, belief, culture, language and birth.
   
4. ^*1 No person may unfairly discriminate directly or indirectly against anyone on one or more grounds in terms of subsection (3). National legislation must be enacted to prevent or prohibit unfair discrimination.
   
5. Discrimination on one or more of the grounds listed in subsection (3) is unfair unless it is established that the discrimination is fair.
   

Takto je zákaz diskriminácie zakotvený priamo v ústave, takže mudrovanie o vysnívanej uniformite by bolo vyslovene jalové. Dôležité je tiež, že ľudia tu vidia, ako je tolerancia vitálne dôležitá - inak by boli zasa nepokoje. Asi by sme sa to mali naučiť aj na Slovensku. Nie preto, že by tam nepokoje hrozili. Ale preto, že je najlepší doteraz vymyslený spôsob koexistencie. A že sa niekto cíti ohrozený článkom z IKEA katalógu? Môžeme sa o tom v pokoji porozprávať, ak najprv prestaneme strašiť a biť na poplach.

Africa - Land of Opportunities

Africa: Land of Opportunities (logo)

V piatok sa konala akcia Afrika - kontinent príležitostí. Jej cieľom bolo ukázať študentom (a nielen im), že ALA nie je len o škole, skúškach a univerzite, ale najmä o uplatnení. Najprv sa ráno konalo interview s dvoma bývalými zamestnancami ALA. Obe tu chvíľu pracovali a momentálne už pracujú na svojich projektoch. Fascinujúce na tom je, že jedna z nich nebola náš zamestnanec, ale zamestnanec nášho dodávateľa jedla a poriadku. Tvrdila, že práce tu pre ňu najhodnotnejšia bola možnosť kontaktu so študentmi (aj učiteľmi) a vymieňanie si nápadov...

Ďalším bodom bolo video minuloročného absolventa Alhasana. Tento rok ešte nie je na univerzite, má tzv. medzirok (gap year). Doma si založil občianske združenie a venuje sa vzdelávaniu stredoškolákov. Myslím, že Alhasan je to výborná odpoveď na skepsu: stredoškoláci sa musia ešte veľa učiť a nikdy nezoženú peniaze na svoje aktivity. Náš bývalý kolega Hatim si zasa založil vzdelávaciu konzultačku. Až tak to neprekvapí. Hatim sa celku vytešoval, že firma aj zarába, aj zlepšuje vzdelávanie v Egypte, kde pôsobí. S Hatimom sme mali telemost, kde potom odpovedal na otázky študentov a učiteľov.   

Preskočím diskusiu o networkingu - jej zaujímavým bodom bolo, že zmiešané skupiny zamestnancov a študentov moderovali študenti - a prejdem k popoludňajšej aktivite. Išlo o ďalšie zosieťovanie: ideálne sme si mali nájsť ľudí, ktorých baví to isté čo nás, trochu sa o tom porozprávať a ideálne vymyslieť aj čo ďalej. Výstupy nemohli byť svetoborné, ale už len to, že vieme, koho napr. baví vzdelávanie a koho móda je zaujímavé. A ktovie, možno z niektorých podnetov ešte niečo bude, nie? Veď Afrika je kontinent mnohých možností.

Ešte dve poznámky: akcia sa konala namiesto bežnej školy a nejak tu rozumieme, aká je dôležitá a užitočná. A učitelia (aj staff) sa do nej do nohy zapojili.

Zlodeji a kreativita

Všeobecné povedomie tvrdí, že Južná Afrika je krajina s významnou mierou majetkovej kriminality. Doteraz som nemal možnosť to pozorovať. Dnes som však prichytil dvoch páchateľov, ale žiaľ, len z toho druhého som zhotovil fotografický záznam. Prirodzene bez jeho súhlasu, čo ako iste viete na Slovensku znamená... Prvý vlamač bola vážka, ktorá sa nejak domotala do našej zborovne. Skúšali ste niekedy chytiť vážku a pustiť ju von? Odporúčam, je to aj zábava, aj cvičenie odvahy. A ešte si aj zabeháte, lebo vážka sa posadí iba náhodou.

Druhý zlodej, prichytený u mňa v byte, je na obrázku. Bol kruto vyhodený von na parapet a možno až dole. Rýchlo utekal, a raz som skoro pustil papier na zem, keď sa chystal pokračovať po mojich prstoch. Dúfam, že ostatnému príbuzenstvu povie, že som ostražitý.

Nápady sa tu generujú zaujímavým spôsobom. Začalo to šachom s Diegom tesne pred večerou. Tesne pred je záverom som bokom Chrisovi zo žartu povedal, že Diego by mal dostať viac voľna, nech má čas doma trénovať. Chris sa dobre zasmial, povedal, že podľa stavu na šachovnici to tak vyzerá a promptne išiel môj návrh tlmočiť Diegovi. (Chris je nielen Diegov priamy nadriadený, ale aj riaditeľ školy.) Diego až tak neprotestoval. O chvíľu po partii som išiel za Chrisom a glosoval, že Diego typicky hráva o mnoho lepšie, a odhadujem, že so mnou vyhrá tak jednu z troch, možno dve z troch hier. Tu Chris vydoloval z pamäte existenciu majstrovstiev sveta v hre kameň-papier-nožnice. Spomenul si na množstvo podrobností a ja dodal, že sme týmto spôsobom riešili odnášanie náradia po jedle na matfyze. A popísal som mu aj geniálnu stratégiu jedného môjho kamaráta: samé kamene. Samozrejme voči náhode je rovnako dobrá ako čokoľvek iné, ale oproti ľuďom skôr nefunguje. Chris zasa vytiahol informáciu o tom, že na tých majstrovstvách majú tabuľu, ktorá zaznamenáva celé reťaze "hodov" v každom zápase. Komentátori sa potom môžu vytešovať, že v prípade hráča XY po kameni v prvom kole nasleduje s dvojtretinovou pravdepodobnosťou papier, a s jednotretinovou nožnice. Po niekoľkých sekundách nasledovalo uvedomenie si: Chris zahlásil, že toto musíme dať Albertovi, nech môže učiť lepšie podmienenú pravdepodobnosť.

To Messrs A.E. Poe and H.P. Lovecraft

Ye, writers have seen where the human mind can lead you. In your dreams, in your work, in your life, in suffering and hallucinations you witnessed the multitude of forms human insanity can take on itself. You even managed to dissociate insanity, chaos and darkness from the human, making it a living element of your work. So now the reader can taste what it might feel life, they can sample insanity when indulging in one of your stories, and then return back frightened but almost untouched to the world of daylight. Esteemed authors, nothing you could image, or imagined to imagine, or even imagine you are imagined to imagine compares with the inescapable asphyxiating darkness that is invoked in classroom once deliberative methods are used. You thought of many horrors seen and unseen, describable and unnameable alike, but your mind has never been filled with a picture of intellectually bright (and otherwise responsible) people conjuring the darkest demons and offering them service them during a class discussion. If you do not believe me, read on, reader, but you have been warned.

There is no good, good is arbitrary. Ultimately arbitrary. (Repeat the invocation two times). There is no limit to its arbitarity, insomuch that the word has no meaning. Good has no meaning. (Three times.) The words good and morality are only used to manipulate people. (Five times.) Take pain, for example. Pain is relative. Humans can get used to any pain. Humans will get used to any pain. (Three times, with emphasis on will.) Suffering makes human stronger. So strong they do are not harmed by further physical or mental pain. (Five times.) 

(Continuing in free speech.) If they are conditioned from youth. Like young girls are. Their hair gets braided. It is painful. They do not like it, but their mothers insist they undergo it. For their beauty. Since this has been done from an early age, the girls are resistant to pain. They can handle beatings and abuse in marriage, they will withstand it, in fact they will not mind it. They are strong, they are resistant. They cannot be harmed. Their lives will be unaffected, their relationships the same, the families will be as happy as before. And even stronger.

(With emphasis.) So there is nothing untoward in inflicting pain on a strong unwilling victim. It is not bad even if some might state so. It is a perfectly justifiable action when motivated by self interest. It is okay, is it not? Yes, it is! Of course it is! (The last words with a roar, and a sickle uplifted in the air whenever available.)

In case you might decide to interrupt the ceremony, you will find out the believers are very strong in their faith. The women have been brought up like that. Do not impose outlandish (e.g. Western) ideas like freedoms on them. They are to be left alone, living as they have always done. And what do you prattle about if there is no real harm to them? Not even in FGM if you do not know about it. A layman uninitiated in rituals is left to believe that perhaps this dark and bloody sacrifice of reason will appease the voices lurking in the madness. That the initiates will revert to their civil selves on their exiting the classroom. Either it is that, or enter madness!

Život v lietadlách

Jasne a rozlíšene už vidím rozdiel medzi krátkymi a dlhými letmi. Krátky, alebo kratší let je trochu ako výlet do shopping centra s ukážkou bezpečnostných procedúr. Alebo vzlietate, alebo pristávate, takže čítačka, či notebook sú zbytočné. Možno dostanete bagetu a skoro isto aj jeden nápoj za predpokladu, že nejdete úplnou nízkonákladovkou. Dôležité je, že do štyroch-piatich hodín sú letiská minulosť.

Dlhý let (a ešte s prestupom) je iné kafé. Skúste čakať na prestup 4h a potom 9 ďalších letieť. Takú dobu si čítať nedokážete. Obchody sú žalostne rovnaké. A hlavne musíte sedieť. Celý čas. Zdá sa mi, že cestujúci sa takto prepne do polo-vegetatívneho stavu. Veľmi ocení jedlo, pitie, prechádzku v uličke. Ale aktivita mozgu stačí ledva na prácu s čítačkou, alebo prevracanie strán. Možno za to môžu stiesnené priestorové podmienky alebo absencia pohybu v kombinácii so žiadnym alebo nekvalitným spánkom. Ale redukcia človeka na polovýkonnú osobu zvieratkovsky sa tešiacu na to, čo jej obsluha prinesie, je fascinujúca.