pondelok 28. apríla 2014

Ráčili by ste nám dať prednosť?

Na druhej návšteve Pilanesbergu sa mi pošťastilo vidieť jedného slona. Bol to mimoriadny zážitok, napriek jeho statickosti. Slon sa kŕmil, my sme boli vcelku obďaleč v aute. Minimálna interakcia. Ale slon je predsa slon(!) a nikdy by som sa nesťažoval.

V piatok sme mali možnosť vidieť veľa slonov a došlo aj k interakcii (na diaľku). Začalo to jedným slonom na ceste v diaľke.
Vybrali sme si ďalekohľad, fotoaparát a teleso v diaľke obdivovali. Trochu nám bolo aj smutno, že je tak ďaleko. Poznáte to: fotoaparát má zoom, ale ten zrazu nie je dosť dobrý... ďalekohľad je super, ale nedá sa cezeň fotiť...
Matej ešte naznačil, že slon dokazuje svoju inteligenciu tým, že si to spokojne razí po ceste. Keď tu zrazu: máme dva slony:

Ešte stále ďaleko no na našej ceste. A idú k nám. Prečo asi? Sprievodca k parku vystríha pred vyrušovaním čriedy s mladými slonmi a voči jazde medzi členmi stáda. To asi slony považujú za snahu čriedu rozdeliť. Dva slony ale nie sú črieda, nie? Pôjdeme vpred? Váhame a pozorujeme situáciu. Slony idú naďalej k nám. Ešte niečo? Hliadka na pravoboku hlási: slony!
Mnoho slonov. A pozorovateľ s ďalekohľadom pridáva ďalšiu výstrahu: mláďatá! Predstavme si, čo asi videl:
Očividne bude lepšie ustúpiť. Jeden zo slonov na ceste aj zodvihol chobot. Netrúbil, ale možno tým niečo chcel povedať. Ukáže sa, či si inštruktor v autoškole zaslúžil mzdu za vyučovanie cúvania.
Trochu sme podišli, no čo vidíme. Ktosi sa rozhodol zlepšiť nám zážitok tým, že slony k nám trochu popoženie. Napriek tomu, že táto finta je z hľadiska bezpečnosti prinajmenšom sporná.
Cestovatelia nelenili a o život cúvajú ďalej. Scenéria o chvíľku je viac než zaujímavá.


Super nie? Dospelé slony, malé slony, malinké slony. Potom je zasa čas cúvať. Slony sa napokon rozhodli odobrať sa z cesty.

A my môžeme pokračovať. Neverím, že na toto niekedy zabudnem.

Poznámka: Všetky zábery (okrem výrezu "na pravoboku") boli robené rovnakým zoomom: 3.1x a prakticky nie sú orezané.

pondelok 21. apríla 2014

Problém farby

Na cestách v Južnej Afrike sme si zaobstarali auto. Pri nejakej oficialite sa nás ktosi opýtal, akú má farbu. Matej okamžite odvetil strieborná, ja som rovnako sebaisto tvrdil biela. Do papierov sa dostala
druhá možnosť. 

Azda by som na toto aj pozabudol, ak by mi Matej (jasne a rozlíšene) neukázal auto na parkovisku. Aj s komentárom. Tvrdiť biela aj naďalej už bolo veľmi kontroverzné. A presvedčiť brata o tom, že auto je farby gwhite (odporúčam odkaz na anglickej wiki), som sa radšej nepokúšal.      

Čo sa teda stalo? Okrem mojej zvyčajnej nepozornosti je to ukážková zlá indukcia. (Trochu podobná problému Popperových labutí (kuk napr. sem). Dokonca v rovnakej farbe.) Kolega Matthew du Aime má bielu Tiidu. Vaishnavi Tekumalla a Harish Subramanian používajú biely i10. Parkovisko pred ALA obsahuje väčšinu bielych áut, požičovne tiež. Tak som si zafixoval, že naše autíčko je tiež biele - jeho svetlá farba tomu iba pomáha. Dobre som sa na tom neskôr zasmial. Matej výrazne menej:)

The Call of Cthulhu

Peter Pfitzinger writes that the three worst adversaries of a long-distance runner are 3Ds: dogs, drivers and dehydration. I am convinced he is completely correct about them. What he has not written about - perhaps wanting to protect his readers or running enthusiasts - is Cthulhu. The more I run, the more I think Cthulhu should be included in running manuals.
You're just about to pass the 29k mark, and there are 3k left to your home. But you stop. You stop to catch your breath: you take a sip from the near-empty bottle and gingerly attempt to start running again. But you do not really move. Your muscles might contract and relax a few times, but there is only one thought on your mind. Stop. It's not worth it. You cannot make it. Cthulhu has won. I do not think there is a runner who does not know the feeling of the mind filling with ice or sinking into animal-like emptiness. The remaining traces of activity center around stop or slow down. 
Cthulhu has more power over you if your track consists of multiple long laps. Remember when you last tried to run 20k in two laps. When you are finishing the first one, when you are almost at home... Don't you recall? You're tired. You have other tasks to turn to. You do not want to overtrain yourself. You might be carrying an old niggle, you can feel it - especially when you're turning the corner around your house. You must return home, it is the only reasonable thing to do. If you do, you have lost to Cthulhu.

Fortunately, there are a few tricks that might help. Extra sugar, or sugary sport drink will lift your morale (and sugar level as well), so your thoughts of cutting the run short might disappear. Also, company plays a big role, as Cthulhu is - for reasons unknown to the writer - unable to affect a determined group of runners, or runners spurred on by crowds.

To end on a positive note, not all tiredness and fatigue stem from Cthulhu. There is a small chance you are exhausted and should really cut the run short.

utorok 8. apríla 2014

Dvadsať rokov po


Genocída v Rwande sa udiala v čase, keď som média čulo sledoval, ale na jej pokrytie si  nespomínam. V jarou 1994 sa mi asociuje pád druhej Mečiarovej vlády a nástup dočasnej Moravčíkovej. K rwandských udalostiam som sa podrobnejšie dostal neskôr pri knižkách zo spoločenských vied (Zimbardo, Diamond).

To, že si ALA bude genocídu pripomínať, som očakával. Lenže vzdialenosť z Európy a časový odstup vo mne vyvolali dojem, že to je lokálna záležitosť s malým presahom do súčasnosti mimo Rwandy. Oboje zle. 
Zdá sa, že rwandská genocída zmenila zmýšľanie tunajších elít a ľudí, ktorí sa o africké záležitosti starajú. A doživotne a na niekoľko generácií zasiahla do života obyvateľov Rwandy. Včera na zhromaždení sme od Rwanďanov mali možnosť počuť aj "Už nikdy", "Nesmieme zabudnúť", ale aj "Pre genocídu som nikdy nepoznala svojho rodiča".  

V tejto súvislosti dodávam, že zašitie rozhovoru s Igim Barilikom pre SME o jeho práci pre medzinárodný tribunál v Rwande za paywall, je veľká škoda. Slovensko si má prečo genocídy pripomínať.