utorok 23. júna 2015

Umenie na ALA


Umenie je v škole na prvý pohľad vždy Popoluškou. Na ALA minulý rok bolo naň miesto v rozsahu 1.5 predmetu a náročnejšie projekty sa museli pripravovať vo voľnom čase. Prevažne. 
Raz dávnejšie počas dozoru povinnej prípravy na školu v knižnici so mnou poriadne myklo, keď som započul hudbu. Otáčal som hlavou ako radarom, a hudba nezmizla. Pre istotu som sa opýtal okolitých študentov, či to počujú tiež. Ktosi mi nevzrušene odpovedal, že to bude najskôr z artovne. Keď som tam vletel a uvidel farby, štetce, plátno a Noru v maliarskom tranze, pochopil som, že táto činnosť sa asi deje legálne. Len mi ešte mohli kolegovia povedať, že tam tá miestnosť je. Kreativita ma nadchla, a hlasitosť bola samozrejme znížená - veď ani nemaľujúci smrteľníci nemohli rušiť ostatných zvukom. 

Priestor na umeleckú kreativitu je teda prevažne vo voľnom čase. To sa ale netýka prezentácie: tá je umožnená tak často, ako to len ide. Skoro každé druhé zhromaždenie školy malo študentskú umeleckú vsuvku. Teraz, počas môjho krátkeho výletu, presnejšie v priebehu 24h sa umenie na ALA dostalo do popredia viackrát.

Najprv počas hudobnej noci. Skoro dvojhodinové pásmo prevažne hudobných vystúpení, z ktorých každé by asi bolo špičkou na strednej škole v svojej kategórii. A keďže sme boli v Afrike, bol aj tanec. A na záver vystúpenie učiteľov.

Učitelia v akcii: vpredu Veda, Mopate, Uzo, Gavin
Na druhý deň sa inauguroval dostavaný a renovovaný internát. Keďže bude niesť meno Nelsona Mandelu, bola to príhodná príležitosť pripomenúť si ho. O to viac, že tam bola prítomná aj Graça Machel. Na svetle sveta sa tak objavili tieto dve diela:
Zľava: Amin Aziz - Nelson Mandela, Norah Otieri - Nelson Mandela
O hodinku neskôr pri slávnostnom príchode učiteľov do "auly" (knižnice) počas ceremoniálu ukončenia roka sme sa tiež veselo kymácali do rytmu. A všetko prirodzene začalo spevom v podaní zboru ALApella, piesňou Avulekile Amasango, Brány sa otvorili. Po úvodných rečiach sa pokračovalo hitom Marabini. V samotnom závere, keď sa už spokojne výskalo a plakalo znela pieseň tiež...

Nuž - umenie a Afrika idú spolu.

pondelok 22. júna 2015

Pár myšlienok pani Graça Machel

Graça Machel, bývalá ministerka vzdelávania Mozambiku a vdova po Nelsonovi Mandelovi, mala prejav počas slávnostného ukončenia štúdia. Z jej reči vyberám dve hlboké a inšpiratívne myšlienky.

Tolerancia nestačí. Odlišných ľudí nestačí tolerovať, ale je potrebné a nutné ich prijať. Len vtedy nás prijmú oni, a môže dôjsť k vzájomnému pochopeniu. Rozdiel medzi "dám ti pokoj" a chcem si ťa vypočuť je očividný, ale vyjadrené takto krásne som to ešte nepočul.

Neexistuje kultúra, ktorá podporuje utláčanie druhých, existujú iba takéto tradície. Tradícia je ľuďmi vytvorená a zmeniteľná. Dovolím si interpretovať: Graça tvrdí, že útlak nie je inherentnou súčasťou ničoho, čo by sa dalo nazvať kultúrou. Útlak je len súčasťou tradície/zvyklostí, ktoré z kultúrneho podhubia vyrastajú. Dovedené do dôsledkov: snaha odstrániť útlak z dnešného sveta nebude rezultovať v drastickú premenou kultúry, či jej homogenizáciu.


piatok 23. januára 2015

Iba číslo


Nechcete si kúpiť našu knižku?
Vek je iba číslo. Typicky sa týmto tvrdením stretnem, keď niekto v rokoch podujme vykonať čosi náročné - ako Ranulph Fiennes Marathon des Sables. HTH vo mne prebúdza dojem, že ambície človiečika nemusia byť obmedzené ani "zdola."

Príklad jedna: Sme štvrtáci a dnes poobede o druhej budeme verejnosti prezentovať našu knihu. Získané prostriedky venujeme nadácií, ktorá sa venuje boju s negramotnosťou. Príďte sa na uvedenie knižky pozrieť a aj si ju kúpiť. Asi by som mal dodať, že veľmi prirodzené vystúpenie s mikrofónom prebehlo v sále plnej 160 neznámych ľudí.

Pokračujme. Volám sa Noah, som šiestak a môj projekt na tému imigrácia sa zaoberá otázkou, či by deti nelegálnych prisťahovalcov mali mať rovnaké právo na vzdelanie ako deti amerických občanov. Nasledujúci obrázok som si zvolil preto, že demonštruje kontradiktórnu povahu súčasnej americkej politiky.
Krajina slobody alebo krajina nerovnosti? Ako by toto nelegálny prisťahovalec vnímal?
Keď sa pozrieme na časový vývoj počtu prisťahovalcov a počtu zločinov, vidíme, že argument o ich vplyve na zločinnosť... V roku 2012 podpísal prezident Obama tzv. DREAM Act, legalizujúci za istých okolností právo detí prisťahovalcov na vzdelanie...
Výborné. Detailne spracovaný obsah, veľmi pekná prezentácia. No rozprávka. A povedomie o okolitej spoločnosti výrazne presahujúce slovenský gymnaziálny priemer.

A čo tak niečo poriadne ťažké? Poriadne tuhý, doteraz ešte nevyriešený problém? V ktoromsi gymnaziálnom ročníku sa na matematike študenti pustili do tzv. Collatzovej hypotézy, tiež nazývanej problém 3n + 1. Môžete sa pridať: ak to chcete robiť na počítači vraj je treba ísť nad 10^18 - oni to skúšali tak do 30. Collatz je zadanie, s ktorým sa dá vyhrať - a aj sa na ňom niečo naučiť. Čím je dôkaz vekovej primeranosti dokončený:)

štvrtok 22. januára 2015

Na spoločnej vlne

Študentský projekt z HTH na tému odlesňovanie. Realizácia využíva iróniu, čo bolo (pravdepodobne) súčasťou zadania.
Prvou aktivita dneška bolo rýchle zoznamovanie sa (spídejting). Príliš sa mi do toho nechcelo: v hlave mám otázok dostatok a skôr som pripravený hľadať informácie a postupy, ktoré by ma naviedli k odpovediam. Typická chyba lávky - spídejting bol nakoniec super. Posúďte sami.

streda 21. januára 2015

Fauna a flóra zálivu v San Diegu

Pekná kytka 1. Rodové a druhové meno neznáme. Hláste sa, ak poznáte.
Mesto vie človeka občas prekvapiť. Pamätám si, ako som na Filiálke v Bratislave našiel modlivku, inak samozrejme vzácny, chránený teplomilný druh. Po vysvetlení, že železnice v meste sú unikátnym krajinným miestom (pozrite si napr. knižku od Václava Cílka, kde popisuje stanicu Praha-Bubny), som mantisu v meste akceptoval.

Dnešná prechádzka v San Diegu však mojim stoicizmom pohla. Okrem ťažko pomenovateľných, ale nesmierne estetických rastlín, som mal možnosť vidieť celú plejádu zaujímavých živočíchov.

Pekná kytka 2. Rodové a druhové meno neznáme. Identický druh som ale videl na Lesbose.
Asi prvým pekným kúskom bol pelikán. Keď pláva, je podobný labuti, len menej elegantný. Má trochu zadumavý filozofujúci výraz. Ďalšie boli volavky. Jedna sivá, jedna biela. Krásne kusy. A úplnou bombou bol kolibrík. Veľmi fotogenický, ale príliš rýchly. 
Kolibrík.
Toto všetko tu mimochodom žije asi 500 m vzdušnou čiarou od letiska.