nedeľa 29. septembra 2013

Bežná Banka

Aby ste si nemysleli, že sa tu niet na čo sťažovať alebo frflať, mám túto šnúru historiek. Asi druhý, tretí deň po prílete, som podpísal zmluvu s tunajšou finančnou inštitúciou. Nazvime ju bežná alebo štandardná banka. Telefónne číslo som im udal ešte domáce, tunajšie som ešte nemal. Karta mala prísť na pobočku obskúrneho názvu, potom mi mali zavolať. Moje prvé fyzické stretnutie s bežnou bankou o pár dní spočívalo v pohľade na plnú pobočku 15 minút pred zatváračkou. Bez šance.
Asi o desať dní som sa konečne dostal na dohľad bežnej banky. Aj s kŕdľom študentov rôzneho pôvodu, ktorých sme doprevádzali otvoriť si účty. Študenti totiž nesmú na izbách prechovávať inú než malú hotovosť. Ja som mal podobný plán: navyše som sa už rozhodol, že minimálnu hotovosť v tunajšej mene by som raz využiť mohol. Dostal som sa k prepážke a požiadal o vklad na svoj účet. Dostal formulár dlhý ako o žiadosť do cudzineckej légie. Alebo ako prihláška na univerzitu. S nechuťou som sa pustil do práce, čosi tam načmáral, posunul som späť. Vrátili mi ho s dôraznejším pohľadom a žiadosťou, aby som mnou myslené fakultatívne okienka vyplnil tiež. Naveľa-naveľa už stačilo. Formulár bol dôkladne kontrolovaný. Vtom zaznela formulka "Proof of Residence", čosi ako potvrdenie miesta pobytu. Samozrejme som to so sebou nemal. - "Ľutujeme, ale vklad nejde vykonať." Vravím, že účet je u nich v banke a očividne existuje, ja som jeho majiteľ. "Nie je to možné." Už som si myslel, že budem musieť odtiahnuť aj s hotovosťou späť do školy, keď mi napadlo, že peniaze môže (snáď) vložiť kolegyňa Jenn, ktorá tam tiež bola. Napodiv to išlo bez dokladu o vzdelaní jej prarodičov a potvrdení skutočnosti, že ma pozná.

Asi o 2 týždne mi po hodine náš laborant/technik zakričal, že mám hovor z bežnej banky. Rýchlo som sa dovliekol k telefónu. Áno, som to ja. Číslo pasu. Samozrejme som ho so sebou na hodine nemal. Ľutujeme. Vravím im, zavolajte o 5 minút, pas si medzitým prinesiem. Samozrejme som celý deň čakal ako Penelopa na Odysea, časť 34 (pre znalcov telenoviel: 3. rok po jeho odchode). Tak som sa na druhý deň nechal odviezť do Northgate, kde je moja pobočka. To, že som sa postavil do nesprávneho radu, je maličkosť. (Ako som mal vedieť, že je zlý, je záhada. No nestratil som tam viac než 5 minút. Chlapík v tričku "Bežná banka: Funerary Insurance" ma presmeroval.)
Očividne som už bol na správnom mieste, rad bol kratší. O chvíľu som už bol aj na prepážke. Ako môžeme pomôcť? "Mal by som u vás mať platobnú kartu." "No, my ju tu nevidíme." Vravím, včera ste mi volali ohľadom karty (dúfal som), tak by aj mohla existovať. "Zavolám. Počkajte." Po chvíli som sa dozvedel, že karta je v Kruger's Corner, alebo na podobne lahodne znejúcom mieste. "Dá sa doručiť na inú pobočku?" Áno, no potrvá to 6-8 (pracovných dní). Tie miesta sú od seba vzdialené asi 20 minút autom. Nuž dobre. Toľko už počkám.

Spomenul som si, že by som im mohol dať ten proof of residence, nech s tým už bude do budúcnosti pokoj. Pracovníčka si ho dôkladne obzrela a vyhlásila, že to asi bude problém. Mám sa ísť informovať ku kolegyni na informácie, tá vraj takéto veci rieši. Predložil som pas, proof a zreprodukoval, že je ho treba skontrolovať. Prehliadka a hmkanie. Už sme tu takéto mali, ale nepáčili sa nám. Posaďte sa a počkajte. Subjektívne som mal pocit, že na tom mieste som už hodiny. Ale čo to? Niekto ma volá. Môžeme pomôcť? Zaspieval som refrén o proofe. Potrebujeme účet, viažúci sa k tej adrese. O tomto legendárnom výroku som už počul. "Účet nemám, bývam na internáte. Žiadna voda, elektrina, telka." Tromf: Platíte teda za internát. "Nie, ja tam pracujem a účet hradí škola." Ďalšie hmkanie. Na to, aby bol ten doklad platný, potrebujeme daňovú adresu školy. Už som si myslel, že to vzdám, ale skúsil som fintu. "Ako také niečo vyzerá na papieri?" Neuveríte,  asi po pol minúte ďalšieho štúdia, sa zistilo, že papier túto informáciu obsahuje. Prince Ndlovu z HR odviedol zjavne dobrú robotu. Proof som im tam za veľké nasadenie nechal.

No predsa len som sa chcel pokúsiť dostať sa k ebankingu. Informujem sa, či by bolo možné si ho otvoriť. Iste, budeme potrebovať číslo vašej platobnej karty. Manéver: máte ho v systéme, karta sa fyzicky presúva na pobočku Clearwater. Neuspel.
Výsledkom rokovaní bol presun karty do Clearwater, doklad o pobyte v systéme a zmena telefónneho čísla. Uhádli ste, telefonicky ho zmeniť nejde. Ale odvtedy je zasa ticho. Ale možno čoskoro tých 8 dní uplynie. (Snáď tento štvrtok/piatok, ale možno až ten ďalší.)

Vo Vesmíre sú teda aj horšie banky než tá údajne obchodná v Čechách a na Slovensku. Príkladom je Bežná v SA. Substandard Bank, chcelo by sa dodať.

-------------------------------
update: 30.09.: ďakujem mame za nájdenie 2 gram./štyl. chýb











utorok 24. septembra 2013

Porada a hodnota čierneho klobúku

Prváci si koncom roka vymyslia projekt, na ktorom budú v druhom ročníku tráviť množstvo času v rámci hodín EL. Môže byť očividne obchodný: predávať hrnčeky a mikiny s logom školy, servisný: ekologický audit ostatných študentských spoločností alebo aj dobročinný, či kultúrny: pripravovať a organizovať školské festivaly. Takýchto firmičiek, resp. organizácii je okolo 20. Účasť študentov v nich je povinná, ale zameranie je otvorené. Niekoľko "firiem" si absolventi ťahajú ďalej a sú aj komerčne úspešní.

Ktosi mal predstavu, že by som sa počas pobytu na ALA mal bližšie zoznámiť s agendou a fungovaním predmetu EL. Netrvalo dlho a rýchlo po začiatku roka ma oslovil Segun s otázkou, či by som bol ochotný pomáhať, radiť niektorej z firiem. Dostal som aj na výber: alebo Aganang (číta sa to trochu holandsky: musíte pri prvom 'g' chrchlať 'ch', no druhé 'g' je nemé alebo nosové) alebo Green Dorm. To druhé je čosi ako Zelený internát a  - nie - nepestujú technické plodiny v interiéri. Robia energetický audit, poradenstvo a osvetu. Poľnohospodárstvu sa venuje Aganang. Minulé roky pestovali na poli zeleninu a experimentovali s bio-hnojivami. Segun mi povedal, že Aganang má jasnú predstavu, čo chcú robiť tento rok a Green Dorm sa ešte len hľadá. Bolo jasné, že GD má u mňa po chlebe: mentorovať tím, čo hľadá svoje smerovanie, mi nesedí.

Tak som sa stal členom tímu a pripravovali sme sa na dve udalosti. Prvou je porada vedenia. (Tu sa to nazýva Board Meeting.) Druhá je stretnutie s Investičnou radou, to je skupina ľudí na škole, ktorá rozhodne, či na projekt poskytne prostriedky v žiadanej výške. Samozrejme od komerčných projektov požaduje ich vrátenie. Neziskové projekty rada ko-financuje s prihliadnutím na ich spoločenskú užitočnosť a organizácie nabáda na hľadanie ďalších zdrojov. Porada vedenia má firmu pripraviť na  úspešné rokovanie s Investičnou radou. V záujme toho, aby sa študenti naučili, ako organizácií a biznisu vyzerá, tak sú vo vedení ako poradcovia experti z oblasti, v ktorej firma pôsobí. Našimi poradcami sa stali dvaja konzultanti z oblasti poľnohospodárstva, šéfka marketingovej firmy a dvaja ďalší ľudia zaoberajúci sa zelenou ekonomikou.

Na rokovanie sme boli pripravená primerane, zdalo sa. Ideou bolo použiť organický odpad z jedálne na produkciu hnojiva a potom pestovať zeleninu. Výstupy mali byť dva: ekoservis pre jedáleň - zbaví sa organického odpadu a jeho likvidácie, a zelenina z pozemku. Tímu ale chýbal pravý expert na čísla a počty (dorazil až včera), tak sa muselo improvizovať. Trochu sa vymýšľalo, špekulovalo, ale termíny tlačili a očividne nebol čas skúmať výnosnosť metra štvorcového pôdy v našej oblasti. Tak som nastrelil, nech si pozrú na cenu likvidácie odpadu pre školu a porovnajú to so vstupmi, čo máme cez rok. Ak by sme boli bezpečne v pluse, tak nás zelenina až tak nezaujíma, lebo príjmy z nej sú iba bonus. Oni sa kukli, povedali, že sedí a mali hodiť do tabuľky.

Prišlo rokovanie. Pekná, nápaditá prezentácia, hodnoty, ciele, smerovanie. Tak ako má byť. O financiách ticho (napriek tomu, že to je povinná súčasť). Padlo niekoľko otázok, ale dohodli sme sa, že financie rozoberieme zvlášť a stratégiu a marketing tiež osobitne. Našťastie tie čísla so sebou mali. Prenájom traktora, kanistre na jedlo, zázračný prášok, etc. Predpokladaný mesačný výnos za likvidáciu odpadu, celkovo za rok cca toľko a toľko. Krásna okrúhla suma, nádherne väčšia než náklady. S istým mávaním rúk, lebo možno budeme platiť za vodu, ale nevieme presne koľko. Potiaľto dobre. Tu sa Shawn opýtal, či náklady sú mesačné alebo ročné (úhrnné). Keď Fernando odvetil, že traktor chceme len raz, suma za prášok bola mesačná, skoro ma uchytilo. Nie preto, že to oni fatálne prehliadli. Ale preto, že ak by moja rola bola to, čo býva, tak sa to nestane.

Edward de Bono je známy ako autor fascinujúcej metódy šiestich klobúkov. Ak mám tím zo šiestich ľudí, každý dostane na hlavu imaginárny (alebo ešte lepšie reálny klobúk) určitej farby. Tá určuje jeho rolu v tíme: napr. zelený klobúk reprezentuje kreativitu. Čierny klobúk je zasa konzervatívna kritika. Delenie rolí je výhodné, keďže sa človek môže poriadne sústrediť na jeden aspekt, ale nestráca sa element myšlienkovej kontroly. Čo je to, čo sa stalo nám. Keďže sme nemali financie, riešenie som navrhol ja. A vcelku som sa potešil, keď to na prvý pohľad sedelo. Čierny klobúk spal. Ak by som nebol býval prišiel s nápadom sám, azda by som sa aj bol býval pozrel do podkladov a/alebo sa opýtal, aké to tie výdavky sú. 
Čierny klobúk nebýva v tíme obľúbený, ale bez neho to ide zle.  

Dve poznámky na záver
  1. Posledné počty naznačujú, že snáď stratoví byť nemusíme, ale bude treba vypestovať a predať tú zeleninu.
  2. O klobúkoch de Bona píšem aj preto, že študenti sa ich počas EL učia používať.

Upratovanie

Update (24.9.)
Prišlo mi niekoľko žiadostí o ďalšie publikovanie. Ako každý zle honorovaný autor vás odmením ďalším (obyčajným) príspevkom
Moja izba je aj v druhom týždni excellent. Radšej tomu verte a detailné fotky nechcite. Konvergencia totiž akceleruje vo štvrtok ráno. Ale možnosť, že všetci sú vždy excellent sa vyvrátila: jedna izba na chodbe získala hodnotenie untidy. (v stave neporiadku)

 
17.9.
Raz za týždeň zúri na každej chodbe plánované upratovanie. Riadi sa niekoľkými pravidlami: o.i. izba s viditeľnými cennosťami (napr. mobilným telefónom) ostane v nezmenenom stave. Iné stanovuje, že upratujúca čata vypracuje report o stave jednotlivých izieb, ktorého výsledky sa zarátavajú so súťaže medzi ôsmimi* chodbami.  
Aktuálny záznam pri mojej izbe z možností excellent, neat (poriadny) a nič (eufemizmus pre chlievik) píše excellent. (Hej, viem, že to ešte "nič" neznamená:) 


* oprava 19.09., vďaka mame

štvrtok 19. septembra 2013

Ranná rozcvička

Ráno som sa zobudil a o 5:58 zistil, že sa neviem dostať preč z chodby. Nefungovalo otváranie dverí. Zamknutie zabezpečuje elektromagnet, ktorý si stále spokojne svieti zelenou LEDkou. Okamžité možnosti boli dve: otvoriť dvere nasilu vynaložením značnej sily a energie, alebo použiť požiarny únikový východ. Jeho pridanou hodnotu je spustenie požiarneho poplachu v celom areáli. 
Očividne však mimo chodby ostal niekto, kto zavolal strážnu službu. Tá deaktivovala alarm, a tak už nemusím na blog napísať "We cannot get out. We cannot get out." Milan Oravec má zasa raz pravdu: mechanická redundancia by tomuto problému predišla: zdá sa, že príčinou je výpadok napájania otváracieho systému.

utorok 17. septembra 2013

Uvítanie prvákov

Prebiehalo v dvoch etapách. Z piatka na sobotu prváci boli prváci privitaní druhákmi. Dialo sa to večer, za súmraku s fakľami (a spevom, bez ktorého sa tu nekoná nič.) Okrem vzletných slov dostali prváci aj pochodeň, ktorú v sebe majú  udržať. A samozrejme aj posunúť ďalej budúci rok. Milé a jednoduché. Neskôr večer bol koncert a tancovačka.

V sobotu sa celá škola obliekla do tradičných úborov, krojov, šiat, kostýmov - práve toho, čo charakterizuje kde-ktorý región. Učitelia sa navliekli do čiernych talárov a za burácajúceho potlesku sa usadili v auditóriu. Hlavná časť programu však patrila prvákom. Podľa krajín boli postupne volaní na pódium a privítaní svojimi krajanmi a ich kamarátmi. Postupne znamená, že išli po jednom, pomaly, kým sála tlieskala a skandovala. Potom, ako sa všetci nováčikovia dôkladne vyobjímali a vytešili spolu s druhákmi (a členmi zboru z tej krajiny), išli sa posadiť. Pokračovalo sa ďalšou krajinou. Asi viete, že Afrika má najviac krajín spomedzi svetadielov. Nudné to však byť nemohlo: vždy iné farby, štýly a iná hudba.

Viete, čo bolo asi najsilnejším zážitkom? Nová študentka z Rwandy sa volá Peace (Pokoj - alebo Mier). Doma by som sa asi pýtal, či je to naivitou rodičov alebo obrazom ich presvedčenia.


štvrtok 12. septembra 2013

Večer okolo quadu


Večera sa podáva od šiestej, takže väčšina študentov má do pol siedmej chvíľku voľna. Po nej totiž nasleduje povinná dvojhodinová študijná príprava. Aktuálne sa stmieva ešte pred šiestou, ale teplota je príjemná: takže sa po večeri dá ísť pekne prejsť. Alebo sedieť po okraji tzv. quadu. (Nádvorie to nie je, na átrium sa to tiež nepodobá, môžete mi písať, ako to slovensky pomenovať.) Okolo quadu je živý plot a strategicky umiestnené múriky, na ktorých sa dá sedieť.

Na mojej dnešnej obchôdzke v rámci dozoru som zasa zažil niekoľko zaujímavých situácií. Najprv mi dvaja prváci s vážnymi tvárami povedali, že sú nesmierne vyťažení. Po odpovedi, že ma to prekvapuje, keďže naplno budú mať školu až budúci týždeň, trochu zmĺkli. Zamysleli a opýtali, čo zásadné by som im – ako prvákom – poradil. Nevymyslel som nič lepšie než nájsť si vlastný rytmus. Potom by sa povinnosti mali zvládať lepšie. Keď ďakovali, až ma prekvapilo, ako to mysleli vážne.

Druhá zastávka bola dvojica spokojne klebetiaca francúsko-anglicky. Naši frankofónci sú veľmi zaujímavá a široká sociálna skupina. No ešte som ich nepočul miešať trochu francúštiny a angličtiny. Vymenil som si pár slov s Olivierom. Okrem inému mi prezradil, že nedostatok vízie v odpovedi na otázku „Kde chceš byť o päť rokov?“ nepovažuje za nedostatok. Univerzity a práca však boli nudné pre druhého z dvojice, tak som sa radšej odobral.

Pri dvoch študentoch obďaleč som mal dojem, že to nebude úplne bežný rozhovor. O spoločnosť nestáli, tak som chcel ísť ďalej. Skôr inuitívne som sa však zastavil a dozvedel sa: „To nič, ona len plače. Iba zo stresu.“ Slová hodné dobrej kamarátky. Očividne sa tam ďalej nič robiť nedalo. Ale obe boli počas prípravy na mieste, takže najskôr to bola pravda.

Je to tu občas ako svet v malom.

pondelok 9. septembra 2013

Celoškolské zhromaždenie

Na dnešnom zhromaždení si na vysvetlenie ústredného hodnoty ALA - excelentnosti - Chris Bradford pomohol týmto cítatom:


No matter what this job is, you must decide to do it well. Do it so well that the living, the dead, or the unborn can’t do it better. If it falls your lot to be a street sweeper, sweep streets like Raphael painted pictures; sweep streets like Michelangelo carved marble; sweep streets like Beethoven composed music; sweep streets like Shakespeare wrote poetry; sweep streets so well that all the host of heaven and earth will have to pause and say: “Here lived a great street sweeper, who swept his job well.”
 
Dr Martin Luther King, "Some Things We Must Do" (1957)
 
 
 
.. komentár neskôr (17.50)

nedeľa 8. septembra 2013

Trochu škôlky a lokálna ochota

Johannesburg a jeho okolie je domicilom áut. Bez auta sa tu nedá dostať skoro nikde. A napriek tomu, že táto štvrť je bezpečnejšia než iné, auto je temer nevyhnutnosť, ak človek nechce stráviť väčšinu času na campuse. Lokálnu hromadnú dopravu zabezpečujú minibusy. Tento fenoménu si vyslúžil kritický článok v Economiste (anglicky) aj zákaz pre študentov ALA využívať ich služby. Dôsledkom pre nešoféra (naďalej odolávam) je nízka frekvencia nákupných príležitostí. Takže je treba vyžiť z toho, čo campus dá. Lenže to vôbec nie je problém, pokiaľ práve (vždy) nemáte chuť na diviaky ako Obélix (sk, en). Stravný režim je tu vyslovene hobbitský: veľa, pravidelne a často. Raňajky, desiata, obed a olovrant, večera a snack. Dá sa teda tvrdiť, že sa tu je v jednom kuse. Samozrejme vždy je možnosť nechať si pridať. Asi som mal naozaj takýto príjemný režim jedál naposledy v škôlke.

Príjemnou vlastnosťou Južnej Afriky je všadeprítomné zdravenie (s nadšením) a ochota. Kým som to videl na campuse, považoval som  to za lokálnu záležitosť. Pred týždňom mi však zamestnanec v potravinách nakladal veci do tašky, kým som platil. A včera mi zasa pri pokladni zabalili do novín hrnček bez toho, aby som čokoľvek povedal. Aby to nebolo dosť, kolegyňa potom ešte išla kúpiť pivo. Ak by ste nevedeli, pivo a tvrdý alkohol sa tu predáva v špeciálnych obchodoch (liquor store). Víno v potravinách. Spať k pivu: sám som videl ako bol kartón (asi 12 ks) prinesený predavačom až do auta. Jenn tvrdila, že sa ho ani nemusela dotknúť: predavač ho vzal, zabalil, priniesol. Trochu rozdiel oproti krajine, kde sa na vás často aj krivo pozrú v prípade, ak by ste si niečo chceli kúpiť.

Po dvoch nákupoch som sa rozhodol zapisovať si, čo som nahonobil. Dôvody raz nie sú fiškálne. No snáď to prispeje k tomu, aby som sa krotil a nemusel domov posielať lodný kontajner "užitočných" vecí. Spotrebné veci ako čaj a čokoládu zaznamenávať nebudem:)

štvrtok 5. septembra 2013

Cit pre detail a nepoddajnosť

Niekoľko dní dozadu som našiel v školskom inboxe (notoricky plný a nestíham odpovedať) odkaz, že sa ako benjamínek mám povinne zúčastniť školenia prvej pomoci. Streda, štvrtok, v súčte 1.5h. Pár kolegov frflalo na načasovanie: je zlé treba si pripravovať kurzy. Ja si neviem predstaviť, že sa toto dá zvládnuť, keď už budeme normálne učiť.
Škola si zjavne myslí, že všetci na škole majú mať aspoň základný certifikát Červeného kríža a tomu zodpovedajúce znalosti. To znamená moderný systematický prístup (mávam JK) vrátane nácviku resuscitácie: klasicky aj s použitím defibrilátora (jeden kus tu máme). Priznám sa, že v tom zasa vidím snahu školy predísť najhoršiemu a zároveň vybudovať širokú sieť (potenciálnej) pomoci.

Školiteľ okrem iného demonštroval nielen svojský zmysel pre humor, ale aj istú nepoddajnosť, ktorá je s touto krajinou často asociovaná. Keď prišlo na možné zlomeniny rebier pri resuscitácii, prehlásil. If they not breathing, and no pulse, they are dead. You cannot become deader, can't you? You do not get worse with broken bones when you're dead. You can only come back to life. So do not worry about the ribs. Asi by sa dalo frflať, že toto videnie je zjednodušené, ale primerane zhŕňa lokálny postoj k ťažkým prekážkam.


-------
 Ak pacient nedýcha a nemá pulz, nežije. Ak nežije, už sa mu nedá uškodiť, však? Ani zlomenými rebrami. Nezaťažuj sa rebrami: môže sa mu iba polepšiť keď sa preberie.

pondelok 2. septembra 2013

Spoluzodpovednosť

V čase keď sa piesok lial a voda sypala, sme mali v škôlke tancovať. Nepamätám si podrobnosti, ale išlo o napolitánky. Dosť presne si ale vybavujem, že napolitánky dostali dievčatá. Po protestoch prišlo vysvetlenie, že niektorí z nás netancovali (alebo nie podľa očakávaní), a preto sme prehrali. "Jeden za všetkých, všetci za jedného." Nebyť napolitánky, čo som vtedy nemal, dnes by som si ten moment určite nevybavil. Netreba dodávať, že mi už nič ďalšie nemohlo uvedené heslo viac zhnusiť. Niekedy neskôr, keď som tých Mušketierov aj prečítal, sa mi potvrdil pocit, že pre nich bola táto norma správania akceptovateľná práve preto, že si ju ustanovili sami. To ale už bolo v čase, keď som pojem kolektívu toleroval ako nutné zlo. Kolektív občas chcel niečo iné než ja (a nepresvedčil som dosť ľudí), inokedy som zasa pozorne počúval o nesprávnosti doktríny kolektívnej viny a prikyvoval. Kolektív bol dobrý tak akurát ako nepodarená nálepka. Bolo to teleso, z ktorého sa bolo treba vymaniť za každú cenu.

Dnes ráno bol príhovor riaditeľa k súčasným druhákom, maturantom. Jeho nosnou témou bola spoluzodpovedosť. Na niekoľkých prípadoch sa pokúsil ukázať, že nedostatok spoluzodpovednosti, ochoty spolupodieľať sa na regulovaní správanie niektorých jedincov, mal za následok ich neúspech pri uchádzaní sa o univerzitné posty. Auditórium pozorne počúvalo a premýšľalo, Chris pokračoval a zdôrazňoval, ako si želá, aby tento ročník nebol iba súborom výnimočných jedincov ale výnimočným kolektívom. Potenciál na to vraj existuje, ale vyžaduje si (v skratke) spoluzodpovednosť všetkých za všetkých, samozrejme uvádzanú do praxe lokálne.
Ešte pred časom by som tvrdil, že toto musí byť nutne apel do prázdna. Excelentný jedinec k svojmu úspechu nepotrebuje vyťahovať iných z bažiny. Bol som ale na matfyze, kde spolužiaci, ktorí mali za spolubývajúcich gamerov alebo chaterov, vyleteli po prvom semestri. Negatívny efekt kolektívu tak nie je ťažké uvidieť. A ten pozitívny? Občas nebudeme 100% a vždy nás môže potiahnuť práve to okolie. Nehovoriac o tom, že mi občas v hlave vyvstane kdejaký divný nápad, ktorí spolužiaci vedia ubrzdiť za predpokladu, že ich postoj je akceptovaný. Korektívnu schopnosť kolektívu napokon ukázal už Asch.

nedeľa 1. septembra 2013

Ligot a základy

V piatok večer sa konalo odovzdávanie cien Anzisha. Projekt má podporiť iniciatívy na zlepšenie života v Afrike mladými ľuďmi, ktoré sú zároveň finančne samonosné. Či už je to malá firma, vytvárajúca pracovné miesta, alebo dobrovoľnícka iniciatíva, budujúca extraktory bioplynu pre obyvateľov na vidieku v Rwande. Je pozoruhodné, že zakladateľom (silné personálne prepojenie na ALA) sa podarilo zabezpečiť silného partnera, a tým aj získať dostatok zdrojov na celý projekt. 
Z mojho pohľadu je však zaujímavejšie situačné nastavenie. Ceny sa odovzdávali vo World Trade Center Johannesburg, presnejšie v konferenčnej miestnosti na 20. poschodí mrakodrapu, nachádzajúceho sa vo finančnom centre mesta. Kamery, obrazovky a slávnostné reči  nič z tohoto nechýbalo. Ako hosť vystúpil Tunde Kehinde  zakladateľ online firmy Jumia. Celá táto paráda mala za cieľ finalistom ukázať, že o ich prácu je autentický záujem. Finančná odmena bola už (určite lákavým) kusom marcipánu.

Súčasťou meetingu v piatok ráno bolo aj TED video s Ritou Pierson. Akiste sa dá tvrdiť, že je štýlovo over-the-top, príliš patetické. Nedá sa však hádať o tom, že by malo byť pustené prvákom na pedagogickej fakulte. Tí, čo by nesúhlasili zásadne, by rovno mohli dostať prihlášku na inú školu. Rád si v komentároch prečítam, kto vás niečo poriadne naučil a vy ste ho/ju nebrali ako človeka.