Chicago O'Hare

Vysoký úradník pre práva cestujúcich.

Neviem presne, ako si človek obľúbi nejaké letisko - hoci už mám trochu predstavu, ako sa nejaké iné dostane na zoznam tých, ktorým sa v budúcnosti chcem vyhnúť. Chicago som si zatiaľ zoznam dobrých letísk nedal.

Trochu k tomu prispela včerajšia bezpečnostná kontrola. Žiadna voda, elektronika na pás, topánky plošne vyzuť. To posledné v Európe nie je celkom bežné, typicky idú cez RTG veľké zimné kusy. Posledné miesto kontroly vysvetlilo, prečo sa čakaním trávilo 15minút: vyskúšal som si - podobne ako všetci predo mnou - body scanner. Ruky za hlavu, 3s stáť (nepohnite se) a potom ďalej. Možno by z toho mali dať pasažierom nejakú spracovanú digitálnu fotku, aby to tolerovali trochu entuziastickejšie. Celkovo sa mi zdalo, že čo technika umožní, je rovno nasadené na cestujúcich. (V Európe sa tieto skenery - zdá sa mi -  používajú selektívne.)

Sotva som si za skenorom stihol pomyslieť, že je po všetkej zábave, keď obsah môjho troleja vybudil k aktivite operátora RTG. Občas mám obavy, čo som tam mohol zabudnúť, ale včera som si bol istý, že tam nič zaujímavé nebolo. Vskutku - ako suspektný materiál sa asi prejavila 200 stranová publikácia z workshopu. Trochu ma mrzelo, že som ani nedostal vysvetlenie, ani ospravedlnenie. Tvrdenie "Nabudúce vyložte elektroniku a vylejte tekutiny" som pre absenciu relevancie vyznelo absurdne.

Za jeden z dvoch svetlých bodov letiska považujem brachiosaura, ktorý sa tam vyskytuje vo forme napodobeniny fosílie a plní tiež funkciu ombudsmana pre práva pasažierov (High Plenipotentiary). Asi dostal túto funkciu na základe výborných lokálnych znalostí, keďže pochádza z tejto časti sveta.

Druhá pekná vec bola tranzitná chodba do časti C. Svetelné panely, neóny a dynamické efekty k nim. Ľúbivé.