utorok 23. júna 2015

Umenie na ALA


Umenie je v škole na prvý pohľad vždy Popoluškou. Na ALA minulý rok bolo naň miesto v rozsahu 1.5 predmetu a náročnejšie projekty sa museli pripravovať vo voľnom čase. Prevažne. 
Raz dávnejšie počas dozoru povinnej prípravy na školu v knižnici so mnou poriadne myklo, keď som započul hudbu. Otáčal som hlavou ako radarom, a hudba nezmizla. Pre istotu som sa opýtal okolitých študentov, či to počujú tiež. Ktosi mi nevzrušene odpovedal, že to bude najskôr z artovne. Keď som tam vletel a uvidel farby, štetce, plátno a Noru v maliarskom tranze, pochopil som, že táto činnosť sa asi deje legálne. Len mi ešte mohli kolegovia povedať, že tam tá miestnosť je. Kreativita ma nadchla, a hlasitosť bola samozrejme znížená - veď ani nemaľujúci smrteľníci nemohli rušiť ostatných zvukom. 

Priestor na umeleckú kreativitu je teda prevažne vo voľnom čase. To sa ale netýka prezentácie: tá je umožnená tak často, ako to len ide. Skoro každé druhé zhromaždenie školy malo študentskú umeleckú vsuvku. Teraz, počas môjho krátkeho výletu, presnejšie v priebehu 24h sa umenie na ALA dostalo do popredia viackrát.

Najprv počas hudobnej noci. Skoro dvojhodinové pásmo prevažne hudobných vystúpení, z ktorých každé by asi bolo špičkou na strednej škole v svojej kategórii. A keďže sme boli v Afrike, bol aj tanec. A na záver vystúpenie učiteľov.

Učitelia v akcii: vpredu Veda, Mopate, Uzo, Gavin
Na druhý deň sa inauguroval dostavaný a renovovaný internát. Keďže bude niesť meno Nelsona Mandelu, bola to príhodná príležitosť pripomenúť si ho. O to viac, že tam bola prítomná aj Graça Machel. Na svetle sveta sa tak objavili tieto dve diela:
Zľava: Amin Aziz - Nelson Mandela, Norah Otieri - Nelson Mandela
O hodinku neskôr pri slávnostnom príchode učiteľov do "auly" (knižnice) počas ceremoniálu ukončenia roka sme sa tiež veselo kymácali do rytmu. A všetko prirodzene začalo spevom v podaní zboru ALApella, piesňou Avulekile Amasango, Brány sa otvorili. Po úvodných rečiach sa pokračovalo hitom Marabini. V samotnom závere, keď sa už spokojne výskalo a plakalo znela pieseň tiež...

Nuž - umenie a Afrika idú spolu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára