streda 17. júla 2019

Zollcník, zllo-ník

Klasika o utečencoch a dokladoch. Zdroj: wikipedia

Predohra: Pred autobusom v Bratislave sa ma stewardka pýta na občianku alebo pas. Rezolútne odpovedám kladne, ukážem na peňaženku – doklady mám, vyťahovať ich zbytočne nechcem. Stewardka odovzdane pokračuje k ďalším cestujúcim.

Obraz 1 – Jarovce: Autobus spomalí odbočí bokom. Pred nami sú policajti. Spomínam si, ako sme takto zastavili v zime a nasledovala kontrola dokladov u každého cestujúceho. V srdci Schengenského priestoru geograficky, mentálne (žiaľ) na ďalekej periférii. Dočasné kontroly, ktoré sme horko-ťažko prijali počas futbalových majstrovstiev 2008, sa menia na bežnú realitu.
Cítim hnev. Lokálna politika si vynucuje kontroly autobusov z krajiny, ktorá utečencov ani neprijíma, ani ich nemá ako na svojom území mať.
Autobus nakoniec nezastavuje.

Obraz 2 – Zürich: Na prestup mám hodinu. Na bráne E ma privítajú rady čakajúce na kontrolu dokladov. Nevyzerá to dobre a chmúrne myšlienky zaháňa len viera v helvétsku efektivitu. Vyťahujúc pas sa rezignovane sa staviam na koniec, keď ma vyrušia dve vety. „Ste z Únie? Využite automatický systém.“ Ajhľa. Špeciálny koridor pre občanov EÚ a Švajčiarska. Sken pasu, potom fotenie. Mašine sa však nepáčim: alebo sa príliš mračím, alebo si myslí, že by som mal na krku mať iné slúchadlá. Predsa len pôjdem na prepážku. „Dobrý deň, ste zo Slovenska? A do Štátov letíte? Hej, rozumiem, že mašina má svojský zmysel pre humor. Majte sa dobre“. Cítim sa ako gróf. Mám silný európsky pas a komunikácia so švajčiarskym colníkom bola profesionálna aj ľudská.
Pred vstupom na bránu, odkiaľ sa lieta do Štátov, vyčíňa ďalšia kontrola. Rady masívne, ľudí veľa, nervozita značná. Zvyčajné otázky a ďalšia kontrola pasu. Ak by som neutekal na let, bolo by to nepríjemné. Takto je to stres.

Obraz 3 – Letisko v San Franciscu: Prvým krokom je prebojovať sa k samoobslužným terminálom na ESTA. Odtlačky prstov. Prsty sa zasa neomylne odmietajú nechať načítať. Pomôže colník. Dáva mi sanitizér. S počudovaním prijímam (opak ani len nezvažujem) a pokúšam sa opätovne. Tento raz úspešne. Radostne vykročím – a zisťujem, že to pravé čakanie je len pred mnou. O 65 (slovom šesťdesiatpäť) minút neskôr som na prepážke. „Priložte prsty. Vyššie. Silnejšie. Nižšie.“ „Typicky sa nedajú oskenovať“. “Dobre, navlhčite si ich dychom.“ Dych nie je až taký účinný ako sanitizér, ale naveľa-naveľa sa prsty načítajú. 
Dosť veľká otrava. Procesne nerozumiem, prečo sa tie prsty načítajú dva razy. A rozmýšľam nad tým, prečo krajina, čo z prisťahovalcov prosperuje asi najviac na svete, nevytvorí systém, ktorý utrmácaným pocestným vstup uľahčí. Zvlášť súcitím s posádkou lietadla – ako mi prezradili, týmto procesom si prejdú pri každej ceste.
Pocit grófa zo mňa už dávno spadol. A to som stále som držiteľom jedného z najsilnejších pasov na svete. A všetko, čo je potrebné na vstup a pobyt, mám. A nechcem si predstavovať situáciu, keď by to tak nebolo.

streda 27. februára 2019

Pozor žraloky!

Veľmi nebezpečný tvor

Pred pár dňami sa na okraji pláže objavila bezpečnostná páska. Vstup zakázaný. Chýbal už len nápis "miesto zločinu, nevstupovať". Bystrým okom sme zistili, že príčinou je niečo vo vode. 

utorok 26. februára 2019

Výročie 21.2




Je správne si pripomínať niektoré výročia. To posledné, veľmi mladé, zvlášť. Verný metóde jedného zo svojich učiteľov, zhrniem svoje myšlienky otáznikom a dvoma výkričníkmi.

? Otáznik pripomína, čo všetko je ešte treba vysvetliť. Za rok sme sa dozvedeli mnoho, zásadné otázky však zodpovedané stále neboli.

! Nech nezabudneme, že štát a jeho orgány ešte majú čo robiť. Pátrať, nájsť pravdu a spravodlivo potrestať vykonávateľov, objednávateľov, užívateľov konečných výhod... Kdekoľvek sú, a v akejkoľvek pozícii.

! Bez nás sa to nestane. Tlak a verejnosti sa ukázal v priebehu roka ako kľúčový. Občania sú zdrojom moci v štáte, a je na nás, aby sme to politickej reprezentácii i štátnym orgánom pripomínali.

sobota 3. novembra 2018

Peter's Pony

Peter's Pony. Midland School.

Boarding schools have lives of their own. Students and staff arrive, and leave after a time. Kids are raised there, and some even get born. In rare cases, people depart.

This is Peter's Pony. A memorial sculpture for a student who did not graduate from Midland as he lost his life in a accident. I could not but be impressed by the way his community commemorates him.

piatok 2. novembra 2018

Curriculum design (in 40 min.)

An careful observer will successfully identify the four distinct aspects of Communication & Empathy. Content: Rod and Matus.
Today at the Mastery Transcript Consortium workshop, we were asked to create a rubric for Communication and Empathy with someone with perspectives different from our own.

Time given: insufficient.
Complexity: slightly better than Global Warming
Output: poster
Group size: 2-3

I drew a line over writing the entire rubric on a poster – people never read poster text. A natural alternative was to capture the seminal points in a picture. While the result resembles kindergarten drawings, it fulfills the purpose. While I was creating it, I realised how I was inspired by my (former and current) colleagues Lisa and Ľubka.

The Universe sometimes wants to prove a point. Today, we were given the time to look at our posters at the end of the session, and people actually read them:)

streda 31. októbra 2018

Zachcelo sa vám teplej sprchy?


Miesto výkonu vysoko kvalifikovanej práce. Nájdite ochranné pomôcky.

Školu Midland založili v roku 1932 počas hospodárskej krízy. Jej zakladatelia verili, že má byť ekonomicky sebestačná. To je na dnešnú dobu divoké dedičstvo, s ktorým však ďalšie generácie pracujú obratne. Keďže nielen odborový predák v dnešnej dobe tvrdí, že práca s viditeľným a zmysluplným výsledkom ľudí napĺňa, fyzická práca je centrálnym prvkom kurikula Midland. Pracuje sa v jedálni (čašník, upratovač), kuchyni (kuchár, umývač), v budovách (zametač, zmývač) a občas aj vysoko sofistikovane (zvonár). Každá rola je dôležitá, a keď ju nesplníte, spolužiaci – v tomto prípade vaši klienti – vás zhučia. Intenzívny hukot istotne nastane v situácii, keď nerozkúrite v kotli na ohrev vody do sprchy.

pondelok 29. októbra 2018

Časovrat v súčasnosti

Časová slučka. Autor: BrightRoundCircle, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=45040476 
Častou otázkou čitateľov a iných súputnikov (prosím odlišujte od sputnikov) je, ako získať viac času. Jednou z motivácií môže byť snaha stihnúť toho ešte viac: skoro ráno behať, cez deň pracovať tak na 237%, vlastnoručne si navariť, večer sa stretnúť s kamarátmi, v noci spať 8h, ,  ... a ono to samozrejme nejak nevychádza. Druhý častý fenomén je to, že šéf ma typicky viac času na vymýšľanie úloh, ako smrteľník na ich realizáciu. Svet Harryho Pottera tento problém dočasne rieši použitím časovratu, v zásade malého strojčeka času. Je to sympatický, nesmierene užitočný a pravdepodobe tak príliš mocný vynález, že o ňom po tretej knihe príliš nepočuť.

Ako teda čas vyrobiť? Trochu drahý spôsob je cestovanie na západ. Takých cca 10 hodín sa najprv dá pracovať na letisku a v lietadle (tam sa spať typicky ozaj nedá). No a po prílete je stále podvečer, takže sa stihne tá večera. Ráno máte budíček okolo 4:00 garantovaný biorytmom, čo je tak akurát na ten ranný beh. A celý deň je pred vami!

Má to isté nevýhody. Napríklad to, že na emaily, čo odošlete poobede vám nikto dlho-predlho neodpovie. Ktovie, kde sa tí ľudia flákajú?