Staggered access to technology for students?

I guess I am not the only person who has trouble keeping focus in the digital age. Our work on desktops and laptops involves roughly a dozen open browser tabs (I have only 8 now), with music often on. In many cases, getting away from the computer and being involved in the real interaction with real people helps to break that pattern – or at least it used to. Smart phones with data packages have changed that somewhat. When I feel I am bored or have twenty seconds to spare, I inexorably tend to check emails or news. While people tell me I should not consider myself a yardstick for anyone, I do think I am part of the mainstream in this.

Phones are a particular blight in education. A distraction, a tool for cheating, a gateway to cyber and real-world harm – and at the same time small, portable and with practically unlimited power. (If you feel like doubting this, know that students will carry power bank on treks to keep their smartphones alive.) I do not ignore the positives they bring, yet I am afraid the overall balance might not be positive.

Winchester College implements a consistent policy of staggering access to electronic devices for its students. Youngest students get their phones for a very limited time a day, and are not allowed to use laptops. Correspondingly, they are not assigned work that requires the use of a computer. Older students can use laptops and are allowed to use phones more. However, since phones are particularly disruptive (imagine a phone call), cannot be seen, cannot be heard policy is applied on campus, as well as in the Houses.

The implementation of rules like those is not easy. What would you do about electronic readers ("kindles")? Which types or models qualify as a pure reader (educators approve of them), and which as a tablet (educators are not fans at all).

Oh, the joys of technology! (The author has a laptop, smart phone, a dumb phone and two kindles on his Winchester trip.)

A chat with Lars Rokkjaer

We met the Danish educator, education innovator and negotiator Lars Rokkjaer almost two months back, so confabulation will fill in some blanks. This piece thus does not aspire to accuracy.

My impressions of L.R.

Distant. Pensive. Idiosyncratic. Reflective. Intense. Positive

Current educational philosophy and its historical roots

Because of our culture (e.g. Soren Kierkegaard), we believe in giving choice to pupils and students, as well as in making sure they understand the responsibility their choices bear. If you do feel (prepared) to participate in a class (due to emotions, motivation), we respect your decision to stay out. If you are in, you show your willingness to learn and contribute.

Connection to self-knowledge and self-awareness

Such approach involves self-knowledge, and we nurture this in our whole curriculum.

State and education in the Protestant tradition

We (the Danish) have always believed that the state cannot control the whole education system. As a result, since 19^th century our laws have allowed independent schools to open.

How?

My memory seems to echo make sure you know what you are doing and why.

Education and negotiations

I make effort understand them – as humans – and then their interests. When they recognise that, we can look for a solution.

Thanks to Ľubka V. for connecting us with Lars.

Umenie na ALA

Umenie je v škole na prvý pohľad vždy Popoluškou. Na ALA minulý rok bolo naň miesto v rozsahu 1.5 predmetu a náročnejšie projekty sa museli pripravovať vo voľnom čase. Prevažne. 

Raz dávnejšie počas dozoru povinnej prípravy na školu v knižnici so mnou poriadne myklo, keď som započul hudbu. Otáčal som hlavou ako radarom, a hudba nezmizla. Pre istotu som sa opýtal okolitých študentov, či to počujú tiež. Ktosi mi nevzrušene odpovedal, že to bude najskôr z artovne. Keď som tam vletel a uvidel farby, štetce, plátno a Noru v maliarskom tranze, pochopil som, že táto činnosť sa asi deje legálne. Len mi ešte mohli kolegovia povedať, že tam tá miestnosť je. Kreativita ma nadchla, a hlasitosť bola samozrejme znížená - veď ani nemaľujúci smrteľníci nemohli rušiť ostatných zvukom. 

Priestor na umeleckú kreativitu je teda prevažne vo voľnom čase. To sa ale netýka prezentácie: tá je umožnená tak často, ako to len ide. Skoro každé druhé zhromaždenie školy malo študentskú umeleckú vsuvku. Teraz, počas môjho krátkeho výletu, presnejšie v priebehu 24h sa umenie na ALA dostalo do popredia viackrát.

Najprv počas hudobnej noci. Skoro dvojhodinové pásmo prevažne hudobných vystúpení, z ktorých každé by asi bolo špičkou na strednej škole v svojej kategórii. A keďže sme boli v Afrike, bol aj tanec. A na záver vystúpenie učiteľov.

Učitelia v akcii: vpredu Veda, Mopate, Uzo, Gavin

Na druhý deň sa inauguroval dostavaný a renovovaný internát. Keďže bude niesť meno Nelsona Mandelu, bola to príhodná príležitosť pripomenúť si ho. O to viac, že tam bola prítomná aj Graça Machel. Na svetle sveta sa tak objavili tieto dve diela:

Zľava: Amin Aziz - Nelson Mandela, Norah Otieri - Nelson Mandela

O hodinku neskôr pri slávnostnom príchode učiteľov do "auly" (knižnice) počas ceremoniálu ukončenia roka sme sa tiež veselo kymácali do rytmu. A všetko prirodzene začalo spevom v podaní zboru ALApella, piesňou Avulekile Amasango, Brány sa otvorili. Po úvodných rečiach sa pokračovalo hitom Marabini. V samotnom závere, keď sa už spokojne výskalo a plakalo znela pieseň tiež...

Nuž - umenie a Afrika idú spolu.

Pár myšlienok pani Graça Machel

Graça Machel, bývalá ministerka vzdelávania Mozambiku a vdova po Nelsonovi Mandelovi, mala prejav počas slávnostného ukončenia štúdia. Z jej reči vyberám dve hlboké a inšpiratívne myšlienky.

Tolerancia nestačí. Odlišných ľudí nestačí tolerovať, ale je potrebné a nutné ich prijať. Len vtedy nás prijmú oni, a môže dôjsť k vzájomnému pochopeniu. Rozdiel medzi "dám ti pokoj" a chcem si ťa vypočuť je očividný, ale vyjadrené takto krásne som to ešte nepočul.

Neexistuje kultúra, ktorá podporuje utláčanie druhých, existujú iba takéto tradície. Tradícia je ľuďmi vytvorená a zmeniteľná. Dovolím si interpretovať: Graça tvrdí, že útlak nie je inherentnou súčasťou ničoho, čo by sa dalo nazvať kultúrou. Útlak je len súčasťou tradície/zvyklostí, ktoré z kultúrneho podhubia vyrastajú. Dovedené do dôsledkov: snaha odstrániť útlak z dnešného sveta nebude rezultovať v drastickú premenou kultúry, či jej homogenizáciu.

Iba číslo

Nechcete si kúpiť našu knižku?

Vek je iba číslo. Typicky sa týmto tvrdením stretnem, keď niekto v rokoch podujme vykonať čosi náročné - ako Ranulph Fiennes Marathon des Sables. HTH vo mne prebúdza dojem, že ambície človiečika nemusia byť obmedzené ani "zdola."

Príklad jedna: Sme štvrtáci a dnes poobede o druhej budeme verejnosti prezentovať našu knihu. Získané prostriedky venujeme nadácií, ktorá sa venuje boju s negramotnosťou. Príďte sa na uvedenie knižky pozrieť a aj si ju kúpiť. Asi by som mal dodať, že veľmi prirodzené vystúpenie s mikrofónom prebehlo v sále plnej 160 neznámych ľudí.

Pokračujme. Volám sa Noah, som šiestak a môj projekt na tému imigrácia sa zaoberá otázkou, či by deti nelegálnych prisťahovalcov mali mať rovnaké právo na vzdelanie ako deti amerických občanov. Nasledujúci obrázok som si zvolil preto, že demonštruje kontradiktórnu povahu súčasnej americkej politiky.

Krajina slobody alebo krajina nerovnosti? Ako by toto nelegálny prisťahovalec vnímal?

Keď sa pozrieme na časový vývoj počtu prisťahovalcov a počtu zločinov, vidíme, že argument o ich vplyve na zločinnosť... V roku 2012 podpísal prezident Obama tzv. DREAM Act, legalizujúci za istých okolností právo detí prisťahovalcov na vzdelanie...

Výborné. Detailne spracovaný obsah, veľmi pekná prezentácia. No rozprávka. A povedomie o okolitej spoločnosti výrazne presahujúce slovenský gymnaziálny priemer.

A čo tak niečo poriadne ťažké? Poriadne tuhý, doteraz ešte nevyriešený problém? V ktoromsi gymnaziálnom ročníku sa na matematike študenti pustili do tzv. Collatzovej hypotézy, tiež nazývanej problém 3n + 1. Môžete sa pridať: ak to chcete robiť na počítači vraj je treba ísť nad 10^18 - oni to skúšali tak do 30. Collatz je zadanie, s ktorým sa dá vyhrať - a aj sa na ňom niečo naučiť. Čím je dôkaz vekovej primeranosti dokončený:)

Na spoločnej vlne

Študentský projekt z HTH na tému odlesňovanie. Realizácia využíva iróniu, čo bolo (pravdepodobne) súčasťou zadania.

Prvou aktivita dneška bolo rýchle zoznamovanie sa (spídejting). Príliš sa mi do toho nechcelo: v hlave mám otázok dostatok a skôr som pripravený hľadať informácie a postupy, ktoré by ma naviedli k odpovediam. Typická chyba lávky - spídejting bol nakoniec super. Posúďte sami.

Fauna a flóra zálivu v San Diegu

Pekná kytka 1. Rodové a druhové meno neznáme. Hláste sa, ak poznáte.

Mesto vie človeka občas prekvapiť. Pamätám si, ako som na Filiálke v Bratislave našiel modlivku, inak samozrejme vzácny, chránený teplomilný druh. Po vysvetlení, že železnice v meste sú unikátnym krajinným miestom (pozrite si napr. knižku od Václava Cílka, kde popisuje stanicu Praha-Bubny), som mantisu v meste akceptoval.

Dnešná prechádzka v San Diegu však mojim stoicizmom pohla. Okrem ťažko pomenovateľných, ale nesmierne estetických rastlín, som mal možnosť vidieť celú plejádu zaujímavých živočíchov.

Pekná kytka 2. Rodové a druhové meno neznáme. Identický druh som ale videl na Lesbose.

Asi prvým pekným kúskom bol pelikán. Keď pláva, je podobný labuti, len menej elegantný. Má trochu zadumavý filozofujúci výraz. Ďalšie boli volavky. Jedna sivá, jedna biela. Krásne kusy. A úplnou bombou bol kolibrík. Veľmi fotogenický, ale príliš rýchly. 

Kolibrík.

Toto všetko tu mimochodom žije asi 500 m vzdušnou čiarou od letiska.