 |
| autor: Varuna Herath |
Prvých päť rokov to bolo šťastné detstvo. Potom prišla občianska vojna. Pohľad na susedu, ktorá akoby spala na zemi. Útek do buša a skrývanie sa. Ovocie ako zdroj potravy. Správy o tom, že deda v armáde zavraždili. Neskôr škola OSN pre detských vojakov, kam ma poslali vlastní rodičia, čo videli, že túžim veci napraviť vlastnými rukami. Odlúčenie od rodičov. Správy o umučení mamy.
Časť mojich kamarátov je vo väzení za kritiku režimu. Niektorí sa odtiaľ už nevrátia, iní na sebe nesú jazvy. Udalosti posledných mesiacov si vyžiadali životy dvoch bratancov: zabili ich pre ich kmeňový pôvod. A pred pár týždňami mi prišla správa, že brat je nezvestný. Ak by sa nevrátil, pripomeniem si mamine slová, že väčšieho hrdinstva než položiť život za domov nie je.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára